Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Zamestnanci istého denníka si zodpovedne plnia úlohu uverejniť každý deň niečo proti úhlavnému nepriateľovi Penty – Krajčímu. Posledné dielo sa im skutočne vydarilo, keďže sa na splnenie tejto úlohy podujal muž s briliantným intelektom a nabrúseným perom– autor cynickej obludy Rado Ondřejíček.
Každá veta je intelektuálnou perlou, ktorá sa nedá nazvať ináč ako zásahom do čierneho. Nečudo, že je táto skvostná úvaha s názvom „Čomu sa smejeme, keď sa smejeme ministrovi zdravotníctva“ na titulke denníka SME každý deň po boku tých najdôležitejších správ. A bolo by škoda tento klenot nedať pod prémiový obsah len pre predplatiteľov.
Blednem závisťou nad skvelými logickými úvahami pána Rada Ondřejíčka.
Hneď pod nadpisom je zhrnuté posolstvo článku, že kresťanstvo nie je mandát hovoriť nezmysly. Ďalej v článku rozoberá, že tie nezmysly sú vlastne viera v knihu kresťanov – Bibliu. Hneď som si spomenula na historikov, ktorí tvrdili, že kresťanov nikdy v Rímskej ríši neprenasledovali za to, že sú kresťanmi, ale len za to, že odmietali uctievať rímskych bohov. Podobne ani pánovi Ondrejíčkovi nevadia kresťania, vadia mu len tí, ktorí veria v Bibliu a v Ducha Svätého, ktorý naplňuje ľudí tak, ako je to opísané v Biblii. Priznám sa, že ani mne nevadia atléti, vadia mi len tí, ktorí nezmyselne dennodenne behajú. Ani nemám nič proti anorektičkám, čudujem sa len ženám, ktoré si nedoprajú a príliš hladujú.
Po prečítaní celej úvahy som pochopila, že tento autor študoval na prestížnej univerzite hnutia novodobých ateistov. Poznávacím znakom absolventov tejto školy je to, že čím menej o problematike ktorú kritizujú vedia, tým viac sa odvolávajú na lietajúce špagetové monštrum. A vždy keď použijú skvelý argument s lietajúcim špagetovým monštrom, poťažne neviditeľným ružovým jednorožcom, ich fanklub začne burácať podobne ako keď futbalista dá gól. A táto reakcia publika ich utvrdí vo výnimočnosti ich argumentov. Lenže novinárčina si vyžaduje aj určitú tvorivosť a originalitu v slovnej zásobe, tak jednorožca či špagetovú príšeru nahradil „duch Darth Vaderov, Voldermortov horcrux alebo Veľká zelená prepisovačka.“
Ja tie krkolomné slová ani neviem vysloviť, nie to ešte im aj porozumieť. O to viac ma prekvapilo, že tento majster cudzích slov, nerozumie významu slovného spojenia „mať veľké plány“. Chápem, že je to predsa len slovo cudzieho pôvodu (z anglického plan), ale myslela som si, že je tu už desaťročia zdomácnené. Ale nie je predsa možné, aby človek, ktorý neovláda slovenčinu, vôbec zmaturoval, nie to ešte aj vyštudoval novinárčinu, tak problém musí byť vo mne. Asi sa len správam ako prváčik, ktorý nechápe integrály a „mať veľké plány“ znamená v skutočnosti niečo úplne iné ako „rozhodnúť sa, že niečo v budúcnosti urobím“. V mojom malom svete som si myslela, že plánovať môžem iba niečo, na čo mám schopnosti dosiahnuť, preto som si nikdy neplánovala, že vyhrám súťaž Miss, či dostanem Nobelovu cenu vo fyzike. Pán Ondřejíček nám však vysvetlil, že práveže ten, kto má schopnosť niečo dosiahnuť, sa nemôže rozhodnúť a naplánovať, že to raz urobí. Preto nielen nechápavý minister zdravotníctva, ale aj ja, máme obaja taký intelektuálny hendikep, že by sme sotva mali mať občiansky preukaz.
A túto myšlienku o plánovaní považuje za tak skvelú, že ju zopakoval nielen v cynickej oblude, ale aj v úvahe o tom, ako štátnou hrozbou je pre našu spoločnosť pán minister Krajčí.
Jedným zo vzorov pána Ondrejíčka je určite apoštol ateizmu Richard Dawkins. Spolok svedkov Dawkinsových ihneď spoznáte podľa sofistikovaných logických úvah, ktoré prevzali od svojho majstra. My, menej chápaví používame prízemné logické metódy ako indukcia, dedukcia a im podobné. Pán Dawkins a Ondřejíček sú na vyššej úrovni a používajú argumentáciu do kruhu. Tvrdia, že nemáme žiadne dôkazy existencie Boha, preto Boh neexistuje. Keď im poukážete na desiatky dôkazov božej existencie, dozviete sa, že sa musia dať vysvetliť hocako inak, lebo Boh predsa neexistuje. (podrobnejšie som to vysvetlila tu a tu ). Autor cynickej obludy ako vzorný Dawkinsov žiak aplikoval logiku svojho majstra na zážitok nášho pána ministra s Duchom Svätým. Pán Ondřejíček vie, že Duch Svätý neexistuje. Takisto s istotou vie, že príbeh zaznamenaný v biblickej knihe Skutkov apoštolov je fikcia „nezlučiteľná s realitou“, V tomto príbehu Duch Svätý na Letnice prišiel ako silný vietor a zostúpil na učeníkov, tí následne začali hovoriť inými jazykmi a správali sa ako keby boli opití. A keďže vieme, že Duch Svätý neexistuje a biblický príbeh sa nikdy nestal, nemohlo sa stať ani to, čo zažil pán minister spolu so skupinou iných mladých ľudí. Buď to bola skupinová halucinácia, alebo boli pod vplyvom drog, možno všetci zúčastnení trpia duševnou poruchou, alebo sa naraz prebudili z čudného kolektívneho sna a stovky ďalších vysvetlení. Kto vie, možno ich navštívil škriatok z Marsu, ktorý im vsugeroval, že je Duch Svätý, mohlo to byť čokoľvek okrem Ducha Svätého, lebo ten neexistuje.
Najviac sa mi však páči ako tento denník bojuje proti xenofóbii, čo je jedným z ich hlavných poslaní. Podľa hesla „klin sa vyráža klinom“ proti xenofóbii bojujú šírením xenofóbie voči marginalizovaným kresťanským komunitám (evanjelikálnym, charizmatickým a letničným kresťanom) a vyvolávaním „občianskeho strachu z toho, čoho môže byť taký človek schopný, ak sa mu dostane do ruky reálna moc.“
Ale keďže sa tento denník zároveň pýši tým, akí sú objektívni a nestranní, tak na vyváženie určite čoskoro pribudnú ďalšie články, kde napíšu, ako hrozbou sú pre našu spoločnosť iné náboženstvá, napríklad islam, hinduizmus, šamanizmus, či?