Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Keď pred 500 rokmi augustínsky mních pribil na dvere chrámu svojich 95 výpovedí proti odpustkom, asi netušil, že spustí masívne hnutie, ktoré oslobodí ľudí spod zákonníckeho jarma stredovekej cirkvi. Ale pravdepodobne by ho ešte viac šokovalo, že v priebehu storočí sa kyvadlo vyhupne na úplne opačnú stranu.
 
Kým vlastne bol tento Martin Luther, ktorý spustil lavínu reformácie?
Bol ambicióznym študentom práva, ale jedného dňa sa počas cesty zo štúdii domov odohral dramatický zážitok, ktorý zmenil jeho smerovanie.
Prechádzal lesom, keď sa zrazu zamračilo a zahrmelo. Blesky križovali oblohu a keď jeden udrel hneď vedľa neho, kľakol na kolená a v úzkosti zvolal: „Pomôž sv. Anna! Budem mníchom.“
Keď búrka pominula, na svoj sľub nezabudol, zanechal sľubnú kariéru a vstúpil do kláštora a to nie do hocijakého, ale do kláštora s najprísnejšími pravidlami. Chcel si totiž asketickým životom získať božiu priazeň. A dosiahnuť dokonalosť bolo naozaj ťažké. Cirkev totiž považovala za hriešne aj pôžitky, ktoré podľa Biblie vôbec hriešne nie sú. Podľa vtedajších príručiek sa spovedník napríklad pýtal, či sa manželia oddávali sexu za iným účelom ako je plodenie detí, či pri tom pociťovali rozkoš atď. (Len pre zaujímavosť: Prví, ktorí manželský sex úplne očistili od nánosu hriešnosti boli, napriek svojej povesti, puritáni a uspokojujúci intímny život v manželstve považovali za prevenciu cudzoložstva.)
Nielenže legálne pôžitky (manželský sex, nasýtenie sa chutným jedlom atď.) boli hriešne, v tej dobe sa dokonca za vzor svätosti považovali ľudia, ktorých by sme dnes liečili na psychiatrických klinikách s diagnózou sebapoškodzovanie.
Hoci Martin dodržiaval všetky prísne pravidlá, žil veľmi asketicky, stále vedel, že je hriešny a nedokáže naplniť božie požiadavky spravodlivosti.
 
Reformačný objav.
Keď študoval tému božej spravodlivosti, pri čítaní slov apoštola Pavla v liste Rimanom sa mu úplne rozsvietilo. Stálo tam: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ Vtedy pochopil, že ten, kto uverí v to, že Ježiš zomrel za jeho hriechy a vstal z mŕtvych, dostane zadarmo dar spravodlivosti a odpustenia hriechov. A to sa stalo jadrom celého evanjelického učenia – že božiu milosť, spasenie, ani odpustenie hriechov si nemôžeme zaslúžiť, ale vierou zadarmo prijať.
 
Toto posolstvo si Luther nenechal pre seba. Ako vážený teologický profesor o tom písal a prednášal, ale rozhodol sa bojovať aj proti iným nešvárom cirkvi a spoločnosti.
 
Spor o odpustky
V čase keď sa staval chrám Sv. Petra bolo potrebné zaplniť pokladnicu a k tomu sa šikovne zneužíval strach ľudí z očistca. Predavači odpustkov tvrdili, že je možné kúpiť si odpustenie a skrátiť tým muky v očistci. Je jasné, že niečo také Luthera pobúrilo a 31. októbra 1517 pribil na dvere kostola vo Wittenbergu 95 výpovedí proti odpustkom.
 
Šírenie reformácie
 
Rovnako ako reformátori pred ním, nemal v úmysle odtrhnúť sa od rímskokatolíckej cirkvi, ale chcel jej nápravu. Kocky však boli hodené a nasledovali výsluchy tohto neposlušného mnícha, verejné dišputy, výzva aby svoje učenie odvolal a nakoniec uvalenie pod kliatbu. Luther neskončil ako Ján Hus a iní jeho predchodcovia len vďaka nemeckým kniežatám, ktoré sa postavili na jeho stranu. Fridrich Múdry ho dal uniesť a ukrýval na hrade Wartburg, kde Luther nezaháľal, ale preložil Bibliu do nemčiny.
Nie je isté, či nemecké kniežatá prijímali Lutherove učenie z vnútorného presvedčenia, alebo preto, že mali po krk predavačov odpustkov (Fridrich Múdry predaj odpustkov na svojom území zakázal dávno pred reformáciou), ale reformácia sa šírila a po čase sa k Lutherovi pridala veľká časť Nemecka.
 
 
Falošné učenie o milosti
 
Problémom však bolo, že mnohí poddaní farníci a sa nestali evanjelikmi preto, lebo mali rovnaký duchovný zážitok ako Martin Luther, ale preto, lebo konvertovala ich vrchnosť. Mnohým Lutherovo učenie, že sme spasení len vďaka viere a nie zo skutkov vyhovovalo, lebo si to vykladali tak, že môžu žiť bezbožne, veď je tu predsa Božia milosť.
Lenže naozaj toto učil Luther? Ako sa zmenil Lutherov život potom, čo prijal božiu spravodlivosť z milosti zadarmo? Začal behať za prostitútkami? Začal sa opíjať či zaháľať…? Nie! Svoj život naplnil plodnou prácou v službe evanjeliu.
Naďalej tvrdil, že skutky sú potrebné, aj keď si nimi nemôžeme zaslúžiť božiu milosť. To božia milosť je tá moc, ktorá človeka uschopňuje k dobrým skutkom.
 
Luther ostro napádal ľudí, ktorí zneužívali slobodu evanjelia na páchanie bezbožností. Nepripomína vám to dnešnú dobu? Nemyslím mediálne známeho evanjelického teológa, ktorý došiel do takého extrému, až je každému jasné, že vlastne ani nie je kresťan. Hovorím o menej očividných veciach.
Niektorí ľudia si myslia, že Boh zmenil názor na to, že sa ho nemáme uctievať prostredníctvom sôch či obrazov. Veď keď tam nie je zobrazený pohanský boh, ale niekto svätý, vtedy to už nie je hriechom. Naozaj je to tak v Biblii?
Iní si myslia, že tak ako sa spoločnosť vyvíja, aj Boh trošku posunul svoju hranicu v tom, čo je v oblasti sexu povolené. Jeden muž mi povedal, že žije s priateľkou a dôvod prečo ešte nie sú zosobášení je ten, lebo jeho priateľka je veľmi pobožná a chce veľkú svadbu, na ktorú ešte nemajú našetrené. Predpokladám, že jeho údajne pobožná priateľka chodí pravidelne do kostola. Žeby nikdy nepočula z kazateľnice slová Pavla, že smilníci nezdedia božie kráľovstvo? Možno počula, ale nedbá. Ale je pravdepodobné aj to, že sa už o tom v niektorých cirkevných kruhoch nekáže, aby nepobúrili ľudí svojim spiatočníckym myslením.
Dnes už nie je v móde kázať o hriechu ani o spravodlivom Bohu, ale iba o bohu, ktorý je všeobjímajúca láska.
V móde sú náboženské úvahy, ktoré som napriek odporúčaniam nečítala, lebo mi úplne stačila jedna myšlienka z knihy: Boh nás údajne tak miluje, že nás nechce meniť! Ja som nedokonalý a pomerne benevolentný rodič, ale záleží mi na tom, aby deti dozreli a preto ich občas napomínam a naprávam, aby sa zmenili. A dokonalý svätý Boh je spokojný s našim stavom a nechce nás meniť?
 
Čo učí o milosti Biblia?
 
Vždy keď Ježiš a jeho učeníci kázali, zdôrazňovali dve veci: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“
Presne toto kážu skutoční kazatelia evanjelia – že do života ľudí, ktorí uveria musí prísť zmena. Reinhard Bonnke, ktorý káže státisícovým, ba až miliónovým zástupom v Afrike napísal, že v mestách, kde sa veľa ľudí obrátilo ku Kristovi dochádza ku viditeľnému zlepšeniu, ktoré potvrdila polícia a úrady. Napríklad ľudia vracajú kradnuté veci. Raz musel riešiť úsmevnú dilemu, keď jeden muž priviedol kravu s teľaťom. Vysvetlil, že pred nejakým časom kravu ukradol a oplodnil ju jeho býk. Má teraz vrátiť kravu spolu s teľaťom, alebo stačí vrátiť len kravu? Tento muž nevyriešil situáciu tým, že len poprosil Boha o odpustenie, ale vedel, že ukradnutú vec musí aj vrátiť. (Ak vás zaujíma ako mu poradili, tak tu je pokračovanie príbehu: Povedali mu, že musí vrátiť aj teľa, lebo keby nebol ukradol kravu, teľa by nemal. Pôvodný majiteľ kravy bol dojatý a teľa mu nechal.)
 
Čo je to pokánie?
 
Pokánie nie je len ľútosť nad hriechmi sprevádzaná potokom sĺz, ako si to ľudia predstavujú. Je to niečo omnoho hlbšie – znamená to zmenu (nemusí byť vôbec sprevádzaná slzami a prudkými emóciami, dôležité je iba to, že nastala zmena). Ale ako sa človek môže sám od seba zmeniť? Niečo pevnou vôľou dokáže, ale má to svoje hranice a v zúfalstve zisťuje, že robí veci, ktoré robiť nechce. A tu nastupuje hybná sila, ktorá dokáže všetko zmeniť a tou je milosť. Milosť nie je len to, že Boh nám hriechy odpustil, milosť dokáže človeka zmocniť k tomu, že dokáže zvíťaziť nad hriechom, milosť oslobodzuje alkoholikov, či narkomanov zo závislostí, milosť dáva silu zbaviť sa horkosti. A presne toto Luther objavil – že nie z vlastnej sily, ale vďaka milosti dokáže činiť skutky, ktoré sa Bohu páčia.
 
Ako sa dostať do neba?
 
Čo je teda pravda? Má pravdu Luther, že spasení sme z milosti, nie zo skutkov. Alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že skutky sú potrebné ku spaseniu?
 
Biblia hovorí, že večný život a odpustenie hriechov si nemôžeme zaslúžiť skutkami, len ho prijmeme zadarmo z milosti tým, keď uveríme, že Ježiš zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych a poprosíme ho, aby nám odpustil. Ale tu to nekončí. Človek potrebuje vyznať Ježiš ako svojho Pána, to znamená, že už si nežije tak, ako sa mu páči, ale tak, ako to učí Biblia. Ak sa snaží žiť život, ktorý sa Bohu a páči ale napriek tomu zhreší, potrebuje poprosiť o odpustenie a ďalej sa snažiť. Ak si však povie, že Boh zmenil svoj názor na modlárstvo, smilstvo či neodpustenie a nepotrebuje sa v tomto zmeniť, oklamáva sám seba, že sa vďaka božej milosti dostane do neba.
 
„Zjavila sa totiž božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a pobožne.“ List Titovi 2/11-12