Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Mnohí si myslia, že v stredoveku bola Biblia sfalšovaná, boli z nej vypustené zmienky o reinkarnácii a naopak iné veci pridané. Čo na to hovoria historici?
Existujú nejaké metódy na základe ktorých sa dá určiť, či je staroveký dokument autentický?

V prípade, že sa nám nezachoval originál starovekého dokumentu, historici pri určovaní autentickosti skúmajú, aké je časové obdobie medzi najstaršou zachovanou kópiou a originálom a koľko kópii sa nám zachovalo. Zároveň porovnávajú, čo je v zachovaných kópiách napísané a tým sa snažia dopracovať ku pôvodnému zneniu originálu. Nazýva sa to tiež Bibliografický dôkaz.
Uvediem nejaké skutočné príklady.
Cézar napísal Galskú vojnu niekedy v rokoch 50 – 58 p.n.l., z ktorej sa nám zachovalo deväť rukopisov z 9. storočia, takže máme asi 900 ročný odstup medzi originálom a a najstaršími zachovanými kópiami.
Zo 142 kníh Dejín Ríma od Livia (59 p.n.l až 17 n.l.) sa zachovalo iba 35. Tie sú známe asi z dvadsiatich rukopisov, ale len jeden z nich je zo 4. storočia.
Pre porovnanie uvádzam časový odstup medzi originálom a najstaršími zachovanými kópiami diel niektorých antických autorov o ktorých žiaden historik nepochybuje, že sú autentické.

Euripides….1600 ročný odstup
Herodotos…1600 ročný odstup
Horácius…..900 ročný odtup
Virgílius….350 ročný dostup

A ako je to s Novým Zákonom?

Knihy Nového zákona boli napísané v 1. storočí a najstaršie rukopisy Nového zákona, alebo jeho častí sú tieto:

Rylandský papyrus z roku 130 n.l. obsahuje časť evanjelia podľa Jána

Fragmenty štyroch evanjelií pochádzajú približne z roku 150 n.l.

Kódex Bodmer II., kde je napísané evanjelium podľa Jána pochádza z roku 200 n.l.
Z tretieho storočia pochádza množstvo fragmentov Novej Zmluvy a vďaka nim je možné zrekonštruovať znenie takmer celej Novej Zmluvy.

A od štvrtého storočia máme zachované rukopisy celej Novej Zmluvy vo viacerých prekladoch. Sýrske a latinské preklady Nového zákona pochádzajú už z okolo roku 150 n.l., v neskorších storočiach bol Nový Zákon preložený aj do iných jazykov.
Pokiaľ ide o počet rukopisov, žiadny iný staroveký dokument nemá také množstvo zachovaných rukopisov, ako Nový Zákon.

Mnohé rukopisy Novej Zmluvy boli napísané pred cirkevnými koncilmi v 4. storočí a dávno pred politickým nástupom Vatikánu k moci, takže Biblia v stredoveku nemohla byť sfalšovaná. To by museli zničiť tisíce rukopisov Nového zákona, alebo jeho častí, ktoré boli rozšírené nielen po území Rímskej ríše, ale aj v iných krajinách.

A myslím, že každému čitateľovi je jasné, že to platí aj o knihách Starej Zmluvy, ktorú Židia používali ešte pred nástupom kresťanstva.

Vyše dvesto rokov bádatelia porovnávajú staré rukopisy, mnohé z tých starobilých rukopisov boli objavené až v 20.storočí a čo zistili? Je pravda, že pri prepisovaní dochádzalo ku rôznym chybám, občas aj ku úmyselným zmenám textu, ale 99% rozdielov nijako nemení zmysel textu a ani jedna variácia nespochybňuje ani jednu kresťanskú doktrínu.

Sir Frederic Kenyon, dlhoročný riaditeľ britského múzea a popredný odborník na staré rukopisy, povedal: „Interval medzi vznikom originálu a najstarším známym opisom je taký malý, že je fakticky zanedbateľný. Padli tak posledné dôvody k domienke, že sa text cestou k nám zmenil. Vierohodnosť a spoľahlivosť textu Nového zákona môžeme považovať za definitívne dokázanú.“ (¹⁾
Vďaka bibliografickému dôkazu vieme, že dokument, ktorý máme, sa nelíši od originálu. Takže vieme, že Biblia ktorú čítate dnes nebola v priebehu tisícročí pozmenená, ale obsahuje rovnaké posostvo ako v čase keď bola napísaná. Nie je to však dôkazom toho, či samotný text je alebo nie je pravdivý.

Poznámky:
1. J. Harold Greenlee, Introduction to New Testament Textual Criticism, s.16

Použitá literatúra:

Kent Chant: Biblia, 1991, 135 s.
Josh Mc Dowell: Více než tesař, 1989, 118 s.
F.F. Bruce: Věrohodnosť Nového zákona, 1992, 87 s.
http://life.liegeman.org/historymaker/ntdocs.html
http://www.grmi.org/Richard_Riss/evidences/12date.html