Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Tiež si myslíte, že keby Izrael dovolil Palestínčanom vlastný štát, nastal by mier? Počuli ste, že to je Izrael, ktorý odmieta koncept dvoch štátov?
Ale čo ak vám poviem, že Palestínčania ponuku na vlastný štát dostali, ale odmietli? A vedeli ste, že to Palestínčania odmietajú dvojštátne riešenie?
Prv ako vymenujem fakty z histórie, vyjasním pojmy Palestína a Palestínčania.
Územie dnešného Izraela nazvali Palestínou Rimania po potlačení židovského povstania. Odvtedy sa tam vystriedalo množstvo ríš. Nikdy v dejinách tam nebol samostatný palestínsky štát. Na tomto území žili Židia aj Arabi a niekoľko menších etník. Súhrnne sa všetci nazývali Palestínčania. Až v 60. tych rokoch 20. storočia Jásir Arafat vyhlásil, že miestni Arabi sú palestínsky národ.

Prvá ponuka na vlastný štát.
Keď sa rozpadla Osmanská ríša, územie spravovali Briti. Keďže pravidelne dochádzalo ku nepokojom, navrhli riešenie v podobe vytvorenia dvoch štátov na tomto území – židovského a arabského. Arabi mali dostať 80% územia, Židia 20%. Žida s tým súhlasili, Arabi to odmietli.

Druhá ponuka na vlastný štát.
O pár rokov neskôr vypukla druhá svetová vojna a po holokauste si väčšina sveta uvedomovala, že aby sa zabránilo ďalšiemu holokaustu, Židia nutne potrebujú vlastný štát. Kde inde by mali mať svoj štát ak nie vo svojej historickej domovine, kde žili nepretržite takmer štyritisíc rokov? Preto OSN v roku 1947 navrhla vytvorenie dvoch štátov na území dnešného Izraela – židovského a arabského. Židia ponuku prijali a vyhlásili štát Izrael, Arabi štát nevytvorili a okolité arabské krajiny Izrael napadli. Väčšinu územia, ktoré malo patriť palestínskym Arabom po vojne okupovalo Jordánsko (západný breh Jordánu) a Egypt (Gazu).

Ďalšie ponuky na vlastný štát.
V roku 1967 vypukla známa šesťdňová vojna, keď okolité arabské krajiny opäť napadli Izrael. Tento maličký štát sa však prekvapivo ubránil obrovskej presile a rozšíril svoje územie o Golanské výšiny, Sinajský poloostrov, Západný breh Jordánu a Gazu. Židom sa splnil sen a mohli konečne vstúpiť aj do Jeruzalema. Izrael rozmýšľal, čo urobiť s palestínskymi územiami. Pohrávali sa s myšlienkou dať toto územie Arabom nech si vytvoria vlastný štát. Stroskotalo to však na tom, že Arabské štáty v Sudáne v roku 1967 oficiálne prehlásili, že nikdy neuznajú štát Izrael a nikdy s ním neuzavrú mier.
Veci sa začali vyvíjať nádejne keď v roku 2000 sa v Camp David stretli izraelský premiér Ehud Barak s Jásirom Arafatom. Arafatovi ponúkol 94% územia Západného brehu Jordánu, celú Gazu a hlavným mestom Palestínskeho štátu mal byť východný Jeruzalem. Arafat túto mimoriadne štedrú ponuku odmietol a namiesto vytvorenia vlastného štátu Palestínčania spustili sériu samovražedných útokov na civilné izraelské obyvateľstvo. V roku 2005 Izrael opustil Gazu, násilne odtiaľ vysťahoval tisíce Židov a nechal im úplnú samosprávu. V roku 2008 Mahmoud Abbas opäť odmietol ponuku na palestínsky štát.

Aké územie chcú Palestínčania?
Prečo Palestínčania všetky ponuky odmietli? Odpoveď je jednoduchá. Oni nechcú, aby na území Izraela boli dva štáty. Oni chcú štát jeden – Arabský, bez Židov, ktorých v lepšom prípade niekde vysťahujú. Jásir Arafat založil organizáciu za oslobodenie Palestíny v roku 1964, ale Izrael získal „okupované palestínske územia“ až v roku 1967. Ktoré územie teda chcú Palestínčania oslobodiť? Nemusíme dlho pátrať po odpovedi, lebo neustále skandujú že chcú oslobodiť územie „od rieky až po more“.
Ak mi neveríte, vypočujte si najnovšie vyjadrenie vodcu Hamasu.

Ako sa môže Izrael dohodnúť na mieri a dvojštátnom riešení s tým, kto chce štát Izrael zničiť? Namiesto nátlaku na Izrael nech povolí palestínsky štát, je treba tlačiť na Palestínčanov, nech konečne uznajú štát Izrael.