Niektorí učenci tvrdili, že Nový Zákon nie je historicky spoľahlivý, lebo je to len zbierka legiend o Ježišovi, ktorú napísali až koncom druhého storočia. Toto hlásala Tübingenská škola v 30. rokoch 19. storočia v Nemecku a prevzali to aj sovietski historici.
Títo profesori boli vzdelaní aj v oblasti histórie a tak dobre vedeli, že legendy a mýty nevznikajú počas jednej generácie a na mieste kde sa odohrali tie udalosti, lebo očití svedkovia by ich napadli. Vyžaduje si to niekoľko generácii a keďže učenci boli presvedčení, že Nový Zákon je len zbierka mýtov, datovanie na koniec 2. alebo začiatok 3. storočia sa zdalo logické. Hlavný hlásateľ tejto teórie bol profesor F.C. Baur.
Ich názory však neboli postavené na reálnych historických dôkazoch, ale na osobnom presvedčení, konkrétne na hegeliánskej metafyzike.
Ich metódy ilustruje postoj, ktorý zaznamenáva táto známa historka.
Rozpráva o tom ako Hegel prednášal svoju filozofiu dejín, keď jeden z jeho poslucháčov, ktorý bol študentom histórie, začal protestovať: „Ale pán profesor, fakty sú iné.“
„Tým horšie pre fakty!“, odpovedal Hegel.
Avšak stačil jeden maličký objav a celá ich hypotéza sa zosypala.
O aký objav išlo?
V roku 1920 Angličania odkúpili z Egypta množstvo papyrusových fragmentov, ktoré umiestnili do John Rylands Library. V roku 1934 sa odborník na papyrusy Colin H. Roberts prehrabával v suteréne spomínanej knižnice a našiel zlomok papyrusu, ktorý bol menší ako dlaň. Na obidvoch stranách bol fragment evanjelia podľa Jána. Ako odborník okamžite podľa štýlu rukopisu spoznal, že ide o veľmi starý papyrus. Poslal ten zlomok viacerým špičkovým expertom na papyrusy v Európe . Každý z nich nezávisle od ostatných odpísal, že tento rukopis by sa nemal datovať neskôr než do roku 150, možno je už z roku 100 a štvrtý odborník, Adolf Diessmann povedal, že by sa mal datovať na koniec 1. storočia.
Originál evanjelia podľa Jána bol napísaný v Malej Ázii, ale tento fragment pochádzal z Egyptskej komunity, teda určitú dobu trvalo kým sa dostal do Egypta.
Navyše, evanjelium podľa Jána považuje väčšina historikov za najmladšie, teda evanjeliá podľa Marka, Lukáša a Matúša museli byť napísané ešte skôr.
Neskôr boli objavené ďalšie fragmenty evanjelií z 2. storočia.
Ďalšou ranou pre hypotézu Tübingenskej školy boli archeologické nálezy, ktoré potvrdili množstvo detailov, ktoré uvádza Lukáš v knihe Skutkov, takže dnes už málokto pochybuje, že autorom knihy Skutkov bol očitý svedok dejín prvej cirkvy a účasník Pavlových ciest.
Kedy teda napísali knihy Nového Zákona a kto ich napísal?
To bude téma môjho nasledujúceho blogu.
Ved aj dnes ,sediac v hladisku areny,sme... ...
takže legenda o jurkovi jánošíkovie ...
Trochu si pletieš starý a nový zákon.... ...
Je. ...
Kam, že Karkulka, kam? povedal vlk ...
Celá debata | RSS tejto debaty