Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Smrť Charlieho Kirka ma hlboko ranila, hoci som ho nikdy osobne nestretla. Videla som viaceré jeho debaty a obdivovala som ako dokázal s rešpektom, bez nenávisti diskutovať s názorovými oponentmi. Veril totiž, že v spoločnosti je nutná otvorená komunikácia, aby sa predišlo polarizácii a násiliu. Preto chodil po amerických univerzitách a dovolil študentom, aby ho konfrontovali akýmikoľvek otázkami, na ktoré odpovedal rozumnými argumentmi. Javil sa mi ako človek plný rešpektu, rozumný, pohodový a vtipný. Ostala po ňom manželka a dve malé deti.

Po správe o jeho zavraždení som zamierila do diskusie nemenovaného denníka, ktorý prevažne čítajú naši tolerantní spoluobčania, ktorí stoja za práva sexuálnych menšín, moslimov a inak utláčaných. Šokovalo ma, že mnohé z tých najpopulárnejších príspevkov tvrdia, že Charlie Kirk si o to vlastne koledoval, lebo bol proti povinnému očkovaniu, či nelegálnej migrácii.
Jeden z najpopulárnejších príspevkov začína týmito slovami: „Tak tento zomrel presne ako si predstavoval..“ a potom vymenováva dôvody prečo si to zaslúžil. Mnohí mu pritakávajú a ešte si aj kopnú do jeho manželky, ktorá údajne vyzerá ako z Playboya.
Som zhnusená z týchto tolerantných lepšoľudí.
Ja smrť neprajem žiadnemu politikovi ani aktivistovi akokoľvek s ním nesúhlasím. Keď zabijú diktátora, alebo teroristu zodpovedného za smrť nevinných, tak jedine vtedy poviem, že si to zaslúžil a svet je bez nich bezpečnejší.
Skutočne si takto predstavujete tú toleranciu? Keďže Charlie Kirk šíril názory, ktoré vy považujete za nenávisť, tak ho treba zavraždiť aby sme zachovali tolerantnú spoločnosť bez násilia?