Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Tento článok je reakciou na rozhovor Michala Havrana s Braňom Dobšinským v utorkovom vydaní podcastu Ráno nahlas. Vyjadrujem v ňom názor súkromnej osoby, ktorý nie je oficiálnym stanoviskom nijakej cirkvi.

Pri štúdiu histórie ma opakovane udivuje jedna vec. Historické udalosti sa opakujú podľa veľmi podobného scenára a keď sa rovnaké udalosti odohrávajú pred našimi očami, väčšina ľudí si myslí, že tentokrát to dopadne inak, nie tak ako to vždy v histórii dopadlo.
Typickým príkladom sú mladí Američania, ktorí chcú nastolenie socializmu a veria, že tentokrát to dopadne inak ako v Sovietskom Zväze, či Venezuele. Keď poukážete na rozmáhajúcu sa cenzúru na sociálnych sieťach a jej spojitosť s nástupom diktatúr, povedia, že preháňate a porovnávate neporovnateľné.
Jedným z najvyšších cieľov Hitlera bolo vyhladenie Židov. Lenže ak začnete prenasledovať určitú skupinu obyvateľstva, môžete naraziť na odpor. Preto je potrebné propagandou najprv pripraviť pôdu. Tak sa začala systematická protižidovská kampaň už od útleho veku. V školách sa povinne čítali Protokoly sionských mudrcov, aby si už od detstva uvedomovali, akou sú Židia hrozbou. Dospelých zase spracovávali médiá. Nečudo, že len veľmi málo Nemcov sa nakoniec postavilo proti obmedzovaniu práv Židov a následným deportáciám do vyvražďovacích táborov, ba dokonca ich schvaľovali.
Akú ma teda spojitosť publicista Havran a progresívne denníky s nacistami?
Hon na letničných kresťanov začal posmeškami. Nečudujem sa, že ateista, ktorý neverí v Ducha Svätého a ani v jeho dary, bude považovať za čudné hovorenie v jazykoch a iné nadprirodzené prejavy, ktoré sú popísané v Biblii. Veď aj keď prví učeníci zažili na Letnice naplnenie Duchom Svätým a začali hovoriť v jazykoch, niektorí ľudia sa im posmievali, že sa opili. Preto ma neprekvapuje, že ľudia sa pýtali, na aký matroš fičal bývalý minister zdravotníctva. Verím, že do slobody prejavu patrí aj právo posmievať sa.
Čo je však už za hranicou slobody prejavu, je šíriť v mienkotvorných médiách úmyselné lži za účelom vyvolania strachu z určitej skupiny obyvateľstva. A k tomuto došlo v spomínanom podcaste. Myslíte si, žeby mu to prešlo, keby to šíril o moslimoch?
Keďže progresívni aktivisti videli, že posmešky v spoločnosti nevyvolali nenávisť, bolo treba prejsť na vyšší level a začať mobilizovať verejnosť, že letniční kresťania predstavujú obrovskú hrozbu pre našu spoločnosť a demokraciu a sme extrémne blízko k nastoleniu režimu, ktorý je podobný tomu v Iráne.
Sú dokonca nebezpečnejší ako džihádisti, lebo tí sa svojimi cieľmi netaja, ale sa k nim otvorene priznávajú. Títo letniční kresťania to však podľa slov Havrana „nepovedia nikdy nahlas, ale naozaj si myslia“, že… Ešteže tu máme vševedúceho a neomylného Havrana, ktorý vidí do našich hláv a vie, že to, čo si v skutočnosti myslíme, je v hlbokom rozpore s tým, čo hovoríme a konáme.
Spomeniem len niektoré zo lží, ktorými prekonal aj Goebbelsa.
Ku brazílskemu prezidentovi sa vyjadrovať nebudem, lebo neviem, čo presne povedal a hlavne v akom kontexte to bolo. Vyjadrím sa však ku niektorým klamstvám, ku ktorým ako letničná kresťanka viem niečo povedať.
Narozdiel od iných spoločenstiev, sa vraj letniční kresťania nesnažia pomáhať ľuďom a zlepšovať svet. Keďže pán Havran nám vysvetlil, že svoje skutočné motívy a myšlienky nepovedia nahlas, to vysvetľuje, prečo robia charitu – predsa na oklamanie nepriateľa a zakrytie skutočných motívov.
Ďalej som sa dozvedela, že liečiť ľudí znamená priečiť sa božej vôli a že mnohí antivaxeri sú kresťania. Čo tam potom, že si o pár minút neskôr protirečí, keď hovorí, že súčasťou bohoslužieb sú „liečiteľské obrady“. Hlavná vec, že údajne kresťania sú tí, ktorí pohŕdajú kritickým myslením a rozum považujú za nepriateľa. Asi preto sú medzi letničnými kresťanmi manažéri, lekári, programátori, elektrikári, farmári…. nechcem vymenovávať všetky povolania, pri ktorých je potrebné použiť kritické myslenie a rozum, lebo tých pri ktorých ho netreba je veľmi málo, napríklad taký aktivista, ktorý sa tvári ako novinár ich moc nepotrebuje.
Ďalej som sa dozvedela o ponižovaní žien len preto, že sa od nich očakáva aby na bohoslužby nechodili oblečené ako barové tanečnice. Kto vie, či vo vedení firiem, kde majú nejaký dress code nie sú náhodou letničiari.
Ku posadnutosti sexualitou sa snáď ani nemá význam vyjadrovať. Neviem si totiž predstaviť väčšiu posadnutosť sexualitou ako preoperovávanie deti na opačné pohlavie a tejto úchylke sa takmer výlučne oddávajú ľavičiari, nie kresťania.
Až potiaľto to boli pomerne neškodné lži. Ľudia sa totiž väčšinou neobávajú čudákov, ktorí ich neohrozujú. Keď sa dozviem, že niekto sa nedal zaočkovať proti tetanu, považujem ho za hazardéra, ale nemám dôvod proti nemu bojovať, lebo mňa nijako neohrozuje. Ináč však zareagujem, keď tento čudák bude chcieť siahnuť na moje slobody. Preto by mi nebolo jedno ak by tu nastlal prílev džihádistov, ale nemám nič proti moslimskému zubárovi v našom meste.
No a toto burcovanie k akcii a boju proti letničiarskej hrozbe vyjadruje samotný nadpis článku. Na otázku reportéra, či sa máme politicky báť, bola odpoveď jednoznačne kladná. Pán Havran straší, že letničiari chcú zaviesť teokraciu ako v Iráne a v prípade, že ich bude viac a získajú väčší vplyv, pristúpia k prenasledovaniu oponentov. Je to až príliš podobné nacistickej propagande, že Židia sa proti nám spikli a sa snažia o nastolenie svetovlády. Automaticky sa natíska otázka, ako by sa mala spoločnosť brániť rastúcej letničiarskej hrozbe. Postačí odobratie volebného práva? Alebo bude potrebné pristúpiť ku nútenej sterilizácii kresťanských žien, či deportáciám do táborov? Poviete, že preháňam. To isté si mysleli optimistickí židia v Nemecku. Títo optimisti skončili v plynových komorách a pesimisti v Kalifornii vo vilách s bazénom. Čo tam potom, že neexistuje jediný dôkaz, žeby nastolenie teokracie a prenasledovanie oponentov boli tajné sny letničiarov? Neobviňujú ich z toho ani bývalí členovia. Práve naopak – zastávajú konzervatívne hodnoty, ku ktorým patrí sloboda prejavu a vierovyznania. Vláda je tu hlavne na to, aby zabezpečila bezpečnosť a právo, jej vplyv na životy ľudí má byť minimálny.
Nepáči sa mi, že tohto človeka nedobrovoľne musím financovať svojimi koncesionárskymi poplatkami.
Celý rozhovor som si vypočula dvakrát s nádejou, že tam aspoň jednu pravdu nájdem. A až jednu som našla. Letniční kresťania naozaj veria, že vo svete je veľa zla, zvráteností, nespravodlivosti, ale narozdiel od marxistov neveria v nastolenie raja na zemi, súčasťou ktorého je vždy zlikvidovanie triednych nepriateľov (vrátane kresťanov). Veria, že človek sa má snažiť zmeniť spoločnosť v rámci možností svojho vplyvu, ale nikdy všetko zlo neodstráni. Preto je dobré keď sa zameria na to, čo zmeniť môže a má začať od seba. Má sa vzorne starať o svoju rodinu, pomôcť susedom a ak prispieva na charitu, svetový hlad síce nevyrieši, ale má sa tešiť z toho, že zachránil život jednému hladujúcemu dieťaťu. Dobrou správou je to, že ak nemá silu zmeniť sa, nie je odkázaný len na svoje prirodzené sily, ale Ježiš je schopný odpustiť mu hriechy, oslobodiť od závislostí a dať silu žiť skutočný život, nie len ho prežívať.