Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Jozef Banáš vo svojom diele Kód 9 spropagoval hypotézu, že Ježiš na kríži možno vôbec nezomrel. Oceňujem, že autor svoje literárne dielo prezentuje len ako fikciu a nesnaží sa tento názor presadzovať ako objektívny historický fakt a v tomto blogu chcem napísať nakoľko tento názor obstojí vo svetle historických dôkazov a poznatkov z medicíny.
Je teda možné, že Ježiš na kríži vôbec nezomrel, ale len omdlel?

V skutočnosti pán Banáš nie je prvý, ktorý prišiel s touto hypotézou. Mnohí spisovatelia pred ním tvrdili podobné alebo tie isté hypotézy o Ježišovej smrti. Asi odporcovia kresťanstva pochopili, že spochybňovanie vzkriesenia končí v slepej uličke. Fakt, že hrob bol prázdny a vzkrieseného Ježiša videlo stovky očitých svedkov, ktorí boli ochotní za svoju vieru aj zomrieť, sa nedá poprieť. Takže ľahšia cesta je tá, že vyvrátime Ježišovu smrť. Je zaujímavé, že pokiaľ sa objaví nejaký román, ktorý spochybňuje, Ježišovo vzkriesenie, nadšené davy hneď všetkému uveria bez ohľadu na to, či sú podobné tvrdenia postavené na jedinom historickom dôkaze. Skrátka, ľudia sú náchylní uveriť akémukoľvek tvrdeniu, pokiaľ vyvracia Bibliu.
Poďme si teda zhrnúť, čím Ježiš prešiel.

Najprv ho zbičovali. Z historickým záznamov vieme, ako rímske bičovanie vyzeralo. Bič bol upletený z kožených pramienkov, do ktorého boli vpletené kovové gulôčky a ostré kúsky kostí. Pri bičovaní obetiam vytrhávali kusy kože. Nečudo, že veľa obetí tohto brutálneho bičovania zomrelo prv, ako ich stihli ukrižovať. Je pravdepodobné, že Ježiš zažil hypovolemický šok, ktorý nastáva, keď človek stratí veľa krvi. Jedným z príznakov hypovolemického šoku je veľký smäd a evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš bol na kríži smädný.
A to najhoršie ešte len malo prísť. Nebudem detailne popisovať brutalitu ukrižovania, čitateľ predsa vie, že odsúdencom priklincovali zápästia a nohy avšak málokto vie, že skutočná príčina smrti je pomalé zadusenie. Dôvod je ten, že v tejto polohe pôsobí taký tlak na svaly a bránicu, že aby sa obeť mohla nadýchnuť, musí sa nadvihnúť. Obeť sa po čase tak vyčerpá, že už nie je viac schopná nadvihnúť sa a nadýchnuť. Okrem toho, hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Ďalším dôsledkom bolo hromadenie tekutiny v osrdcovníku, čomu sa hovorí hydroperikard, a takisto okolo pľúc, čomu sa hovorí hydrothorax. Evanjeliá zaznamenávajú, že keď rímsky vojak prišiel ku krížu, aby si bol istý, či je Ježiš mŕtvy, prepichol mu bok kopijou a vyšla krv a voda. Pravdepodobne sa jednalo o tekutiny hydrothorax a hydroperikard.
Môžete namietať, že rímski vojaci predsa nevyštudovali medicínu. To je pravda, ale so zabíjaním mali bohaté skúsenosti a za to, že väzeň neunikol ručili vlastným životom. Odborník na zabíjanie nemusí vyštudovať medicínu na to, aby vedel posúdiť, či je obeť mŕtva.
Ďalším argumentom oponentov je, že Rimania predsa obete nezvešiavali z kríža, ale nechali ich tam dni aj týždne visieť. To je pravda, ale tento zvyk nedodržiavali počas najväčšieho židovského sviatku – Paschy. Rimana sa totiž väčšinou snažili rešpektovať náboženské zvyklosti na územiach, ktoré ovládali, aby nevznikali zbytočné vzbury. Biblia zaznamenáva, že odsúdencom, ktorí viseli spolu s Ježišom a ešte žili, zlámali nohy. Dôvod je ten, že už sa nemali ako nadvihnúť a nastala okamžitá smrť zadusením a mŕtvych ich zvesili z kríža.
Takže je úplne vylúčené, aby Ježiš ukrižovanie prežil. A keby predsa len áno, čoskoro by zomrel na následky zranení. Určite by nedokázal odvaliť niekoľko tonový kameň a premôcť rímske stráže, ktoré strážili jeho hrob. Keby sa mu to predsa len podarilo, vyzeral by tak úboho a ihneď by potreboval pomoc, že by určite nedokázal urobiť na učeníkov silný dojem, že je vzkrieseným Pánom, ktorý im môže dať večný život.
Preto ani nepriatelia kresťanstva v 1. storočí s touto hypotézou neprišli, lebo by im nikto neuveril, že ukrižovanie mohol niekto prežiť. Oni vymysleli dôveryhodnejšiu verziu, že Ježišovo telo ukradli jeho učeníci.
Uviedla som že nie je šanca prežiť ukrižovanie a určite sa ma v diskusii opýtate, aká je šanca, že niekto vstane po troch dňoch z mŕtvych. Samozrejme, že je to úplne nemožné pokiaľ nepôjde o nadprirodzený Boží zásah.
A práve o to ide. Ježiš o sebe hovoril také radikálne veci ako nikto pred ním ani po ňom. Svojim nasledovníkom sľúbil, že toho, kto v neho uverí fyzicky vzkriesi z mŕtvych a dá večný život. Takéto  odvážne sľuby si ale vyžadujú poriadny dôkaz a prečo by sme mu mali veriť, že má moc vzkriesiť svojich nasledovníkov, ak by to sám nebol dokázal?
Keby nazaretský tesár nevstal z mŕtvych bol by len jedným z mnohých učiteľov, ktorí dokázali zhromaždiť okolo seba ľudí a kresťanstvo by pod tlakom prenasledovania po jeho smrti pravdepodobne zaniklo.
Vzkriesenie Ježiša je jedným z najsilnejších dôkazov toho, že Ježiš je naozaj tým, za koho sa prehlasoval – Synom Božím a že to čo svojím nasledovníkom sľúbil, má moc aj splniť.  Aj preto sa Ježišovu smrť a vzkriesenie tak všemožne snažia spochybniť a vysvetliť inak ako dôsledok nadprirodzeného Božieho zásahu.

Poznámka: Odborné informácie z medicíny som čerpala z knihy od Lee Strobela: Kauza Kristus, Rozhovor s lekárom Alexandrom Metherellom

Súvisiaci článok:

http://protestantka.blog.pravda.sk/2013/05/30/historicke-dokazy-jezisovho-ukrizovania/