Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Niektorí kritici Biblie tvrdia, že evanjeliá nie sú historicky spoľahlivé a vôbec nemusia zaznamenávať Ježišove slová, lebo boli napísané niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti.
To že evanjeliá neboli napísané počas Ježišovho pôsobenia na tejto zemi je pravda. Napísali ich očití svedkovia udalostí nie hneď ako sa udiali, ale až niekoľko desaťročí po udalostiach. Rovnako platí aj fakt, že veľakrát si nepamätáme čo sa udialo pred týždňom, nie to ešte pred štyridsiatimi rokmi.
Všetci dobre poznáme hru na šuškanú, kedy niekto pošušká niekomu vetu, ten ju pošušká ďalej a na konci je z toho úplne iná veta. To isté platí pri klebetách – ako kolujú, úplne sa pozmení ich obsah.
Takže pri povrchnom zvážení faktov je človek náchylný odmietnuť evanjeliá ako historicky nespoľahlivé.
Avšak prv ako človek evanjeliá odmietne ako nespoľahlivé, mal by zvážiť tieto fakty.
V prvom rade nemôžme prirovnať šírenie Ježišových slov ku hre na šuškanú, kde je vtip v tom, že niekto zle počul a preto vetu skomolil. Prečo? Lebo Ježišove slová sa nešírili tak, ako sa šíria klebety, že niekto niekomu bez svedkov niečo povedal, ten to bez prítomnosti svedkov posunul ďalej až sme sa dopracovali ku finálnej verzii, ktorá tvrdila niečo úplne iné ako povedala prvá osoba.
Skúste sa zahrať hru na šuškanú týmto spôsobom: Niekto povie dlhú vetu, alebo niekoľko viet. Iný to má zopakovať v prítomnosti ostatných, ktorí ho počúvajú a v prípade chyby opravia. Potom to zopakuje ďalší a ďalší. Viete čo sa stane na konci? Nielenže konečná verzia sa nebude líšiť od pôvodného výroku, ale všetci zúčastnení to budú vedieť naspamäť a to aj ak sa ich na ten výrok opýtate po dlhšej dobe. A presne takto sa šírili Ježišove slová.
Ježišovi učeníci sa pravidelne schádzali, pripomínali si Ježišove slová a učili ich ďalších ľudí. Keď sa dvanásť učeníkov zišlo aby si pripomenuli udalosti ktoré sa odohrali a pripomínali si slová svojho Pána, nebol problém pomerne presne zrekonštruovať, čo Ježiš hovoril a robil. Je to tak ako keď sa niekoľko svedkov po udalostiach stretne a snažia si spomenúť a spolu zrekonštruovať, čo sa dialo a potom to spoločne ďalej šíria.
Tým sa dostávame k druhej námietke a síce, že veľakrát si nepamätáme, čo sa udialo včera, nie to ešte pred rokmi. Áno, ale sú udalosti a výroky, ktoré som počula pred rokmi a doteraz si ich pamätám. Uvediem konkrétny príklad. Môj syn povedal vtipný výrok. Hneď ten deň som ho niekomu povedala a opakovane som ho pri rôznych príležitostiach rozprávala. Garantujem vám, že zbierku top výrokov mojich detí si v nezmenenej podobe budem pamätať aj o dvadsať rokov a možno ich budú vedieť aj moje vnúčatá.
To isté je platilo pri Ježišových slovách. Pri spoločných stretnutiach si ich prví kresťania znovu a znovu pripomínali až to každý ovládal tak dobre, že keby niekto niečo dôležité pozmenil, ostatní by ho na to hneď upozornili, rovnako ako keď pozmením detaily v obľúbenom príbehu mojich detí, ktorý niekoľko krát počuli.
Rovnako neobstojí námietka, že veľa krát si nepamätáme, čo sme robili pred týždňom. Skúste sa starého človeka opýtať otázku, čo robil napríklad 30. septembra 1950. Nebude mať ani potuchy. Ale ak mu poviete aby vám porozprával ako sa zoznámil so svojou manželkou a iné zážitky z mladosti, môže vám rozprávať celé hodiny.
Rovnako príbehy o Ježišovi nie sú písané formou denníka. Veď učeníci s Ježišom chodili tri roky a evanjeliá sú krátke, teda je to len taký výcuc najdôležitejších udalostí a slov.
Evanjeliá boli napísané v čase keď Ježišovi učeníci boli starí muži. Nezriedka významný starý muž začne písať svoju autobiografiu keď má 70 rokov. Chcete povedať, že jeho spomienky z detstva a mladosti nie sú hodnoverné?
Niekto môže namietať: Ak prvým kresťanom záležalo na tom, aby Ježišove slová nikto nepozmenil, prečo Ježišove výroky nedali hneď na papyrus a zaťažovali sa ústnym podaním? Veď dobre vieme aká je ústna tradícia nespoľahlivá.
Touto problematikou som sa zaoberala v predchádzajúcom článku.
Bola taká doba, že väčšina informácií sa šírila ústnym podaním a od žiakov sa vyžadovalo aby si učiteľove slová zapamätali presne.Ľudia v tej dobe mali vytrénovanú lepšiu pamäť. Od malička požadovali do svojich detí aby si dlhé úseky textu pamätali naspamäť. Preto pre Ježišových učeníkov nemal byť problém zapamätať si Ježišove slová pomerne presne zvlášť keď to nestálo na pamäti jednotlivca, ale pamäti skupiny ľudí.
Navyše Ježiš veľa rozprával v podobenstvách a príbehoch, ktoré sa dajú ľahko zapamätať.
A veci, ktoré vyučovali ústne, neskôr napísali do evanjelií. Každý kto číta evanjeliá si všimne, že mnohé pasáže sú rovnaké v prvých troch evanjeliách. Dá sa to vysvetliť buď tým, že sú to tie notoricky známe príbehy, ktoré tak často opakovali, až ich vedeli naspamäť, ale sú aj iné vysvetlenia – napríklad mohol existovať ešte starší prameň (nazvali ho prameň Q), ktorý bol zbierkou najznámejších Ježišových výrokov.
Keďže evanjeliá boli napísané ešte počas života očitých svedkov Ježišovho života, neobstojí argument, že nasledujúce generácie Ježišove slová pozmenili.
A za zváženie stojí aj skutočnosť, že Ježišovi učeníci vyučovali verejne, často aj v prítomnosti nepriateľsky naladených poslucháčov. Ak by prekrúcali fakty, alebo Ježišove slová, ich protivníci by ich napadli.
Historici sa zhodujú v tvrdení, že pokiaľ sa nejaké správy šíria ústnym podaním, mýty postupne vznikajú až po viac ako štyroch generáciách. Určite poznáte nejaké príhody vašich praprastarých rodičov, ktoré vám rozprávali vaši rodičia aj keď očitými svedkami neboli. Podstata príbehu je stále pravdivá, aj keď nejaké detaily už asi presné nie sú.

Takže aj keby boli evanjeliá napísané až v druhom storočí, stále by bolo reálne pravdepodobné, že historické jadro ostalo nezmenené. To ale nie je prípad Novej Zmluvy, ktorej knihy boli napísané počas života očitých svedkov Ježišovho pôsobenia a preto môžme mať istotu, že sú v nej naozaj  hodnoverne zaznamenané Ježišove slová a skutky.