Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Existujú objektívne historické kritéria, podľa ktorých historici posudzujú, či staroveký dokument je alebo nie je hodnoverný.
Napríklad zisťujú aký je časový odstup medzi originálom a najstaršou zachovanou kópiou a koľko kópií sa nám zachovalo. Ďalej zisťujú, či v diele nie sú nejaké nepresnosti alebo anachronizmy (anachronizmus napríklad je, keď napíšem v dokumente z údajne 19.storočia informáciu, že mi niekto poslal SMS) a mnohé iné kritériá, ktoré podrobnejšie spomeniem v ďalších článkoch.
Ako obstojí podľa týchto historických kritérií Nový Zákon? Zistili by ste, že omnoho lepšie ako iné staroveké dokumenty.
Keby ktorákoľvek svetská knihu mala toľko dôkazov v prospech autentickosti ako má Nový Zákon, považovali by historici všetky informácie, ktoré sú v nej uvedené za nesporný fakt.

Prečo teda stále nájdeme nejakých historikov, spisovateľov a blogerov, ktorí spochybňujú dôveryhodnosť Nového Zákona?
Je to preto, že títo kritici vychádzajú z tohto svetonázoru: Boh nie je a preto sa nadprirodzené zázraky nedejú. Ak máme zaznamenaný nejaký zázrak, musíme to vedieť vysvetliť naturalisticky (pomocou prírodných zákonov).
Keby Nový Zákon nezobrazoval Ježiša ako divotvorcu, len ako nejakého učiteľa, historici by pravdepodobne nepochybovali, že evanjeliá zobrazujú historického Ježiša. Problémom však pre nich sú zázraky a najmä zmŕtvychvstanie.
Tento skepticizmus pokiaľ ide o zázraky je čiastočne oprávnený. Vieme, že o mnohých reálnych historických osobnostiach v priebehu ďalších generácií vznikali mytologické správy o zázrakoch a tieto správy vedci nepokladajú za hodnoverné.
Okrem toho v minulosti poverčiví ľudia všetko nevysvetliteľné považovali za zázrak ale veľa vecí veda vysvetlila.

Tiež si myslím, že pokiaľ sa nejaký jav dá vysvetliť prirodzenou cestou, treba uprednostniť to naturalistické vysvetlenie. Ani Biblia nie je v tomto extrémistická. Ináč by nebola plná praktických rád, ktoré učia ako má byť človek v živote úspešný uplatňovaním správnych princípov. Biblia netvrdí, že stačí veriť a Boh požehná moje manželstvo a môj biznis, ale učí, že treba niečo praktické robiť. Takisto sú v Biblii hygienické a bezpečnostné predpisy. Takže postoj, keď sa človek neustále spolieha na nadprirodzený zásah je nebiblický.
Ale opačný extrém je to, keď sa stále viac a viac presadzuje ako objektívny fakt, že zázraky sa nedejú nikdy a všetko sa dá vysvetliť naturalisticky. Mŕtvi z mŕtvych nevstávajú, preto ani Ježiš nemohol byť vzkriesený.
Ale čo ak tento svetonázor nie je pravdivý?
Ako si môžu byť vedci istí, že Boh nie je a do tohto sveta nikdy nadprirodzene nezasahuje?

A čo svedectvá očitých svedkov Ježišovho života z 1. storočia? V nasledujúcich blogoch ukážem, že Ježiš ako divotvorca nie je produktom mytológie, ktorá sa vyvíjala generácie, ale je to svedectvo jeho súčasníkov.
Netvrdím, že objektívny historik má napísať, že Ježiš otváral oči slepým a vstal z mŕtvych. Ale stačí ak napíše, že Ježišovi súčasníci tvrdili, že robil zázraky a vstal z mŕtvych.
Už som spomínala, že filozofický predpoklad, že zázraky sa nedejú vôbec nemusí byť pravdivý. Veď aj v dnešnej dobe máme prípady, kedy boli vierou v Ježiša ľudia nadprirodzene uzdravení ako som o tom písala v rubrike Skutočné príbehy.
Čo urobia lekári? Poprú to uzdravenie? Povedia: Od narodenia slepý človek nemohol začať po modlitbe vidieť, preto tento bývalý slepý buď musí byť stále slepý, alebo celý život len predstieral, že bol slepý? Nie. Väčšinou povedia: Nevieme si z medicínskeho hľadiska vysvetliť ako k tomuto uzdraveniu došlo, ale nemôžme poprieť, že tento človek bol naozaj uzdravený.
Rovnaký postoj by mali mať historici a mali by priznať, že Ježišovi súčasníci tvrdili, že robil zázraky a vstal z mŕtvych.
V mojich nasledujúcich blogoch nebudem vedecky obhajovať správy o nadprirodzených zázrakoch, lebo sa vedecky dokázať nedajú. Kresťania sa ich naturalisticky vysvetliť ani nepokúšajú, lebo zázraky musia byť proti prírodným zákonom, ináč by nešlo o zázrak. Budem sa však zaoberať otázkou nakoľko sú knihy Novej Zmluvy historicky dôveryhodné ak použijeme rovnaké kritériá aké historici používajú na všetky staroveké dokumenty.
Moje nasledujúce blogy nie sú určené tým, ktorí jednoducho knihám Biblie principiálne neveria a názory historikov ich nezaujímajú. Ale nie sú určené ani kresťanom, ktorí radi zaobchádzajú s Bibliou v rukavičkách a nemajú radi keď ju chce niekto podrobiť rovnakému kritickému skúmaniu ako akékoľvek iné dokumenty.
Hoci budem v nadpisoch používať slovo Biblia, v blogoch sa zameriam len na Novú Zmluvu. Nie preto, že by som Starú Zmluvu neuznávala, ale preto, že celý Nový Zákon bol napísaný v priebehu menej než pol storočia a je najmladšou časťou Biblie. Okrem toho, faktom je, že mnohé záznamy v Starej zmluve naozaj musíme brať vierou, lebo boli napísané tak dávno, že sa často historicky dokázať nedajú. Aj keď téma dôveryhodnosti starého Zákona, napríklad nález Kumránskych zvitkov je tiež veľmi zaujímavá téma a možno sa jej budem v budúcnosti venovať.

Môj nasledujúci článok bude o téme aké kritéria historici používajú, keď určujú, či je dokument dôveryhodný.