Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Život David Attaha z Nigérie sa zo dňa na deň zmenil na zlý sen. Na križovatke, blízko univerzity, kde študoval, ho zrazilo auto, ktoré riadila opitá žena. Dávid o ničom nevedel, pretože bol v bezvedomí. Keď sa v nemocnici po dvoch dňoch prebral, dozvedel sa, že utrpel vážne poranenie hlavy a niekoľko zlomenín. Bol z toho zúfalý, lebo o pár týždňov mal dokončiť univerzitu a vedel, že to nestihne. Avšak najhoršia rana ešte len mala prísť.

Keď sa snažil odpovedať zdravotnej sestre, zistil, že nedokáže prinútiť ústa aby vydali akýkoľvek zvuk. Pomyslel si, že je len unavený, ale keď reč neprichádzala ani nasledujúce dni, neurochirurg zo Všeobecnej nemocnice v Makurdi Dávida vyšetril. Neurochirurg zistil, že Dávidove rečové schopnosti zostali zachované a je schopný písať, ale úplne stratil schopnosť prinútiť ústa aby rozprávali. Špecialista preštudoval odbornú literatúru a povedal Dávidovi, že jeho prípad je dobre zdokumentovaná porucha, ku ktorej dochádza následkom poranenia hlavy. Volá sa afázia (chorobná neschopnosť rozprávať).
V priebehu nasledujúcich týždňov liečby prišiel o všetky úspory, lebo v nemocnici nič nebolo zadarmo a stratil aj všetkých priateľov, lebo už to nebol ten vtipný Dávid, s ktorým sa dá dobre a zaujímavo porozprávať. Bol pomalý a nudný, lebo všetky odpovede písal na papier. Dokonca ho jeden spolužiak obvinil, že sa len robí takým hlúpym a viac ho v nemocnici nenavštívil.
Upadol do depresií. Jedného dňa prišiel do nemocnice televízny štáb a natočil o Dávidovi dokument. Miestny neurochirurg popísal divákom jeho poruchu. Tento dokument bol odvysielaný v celoštátnej televízii a Dávid Attah sa stal známym. Získaná publicita bola použitá na zbierku peňazí pre nemocnicu. Nakoniec mu jeden vynikajúci neurochirurg navrhol operáciu, ktorá by mohla pomôcť, avšak po náhlej politickej zmene, lekár ušiel spolu so svojou rodinou z krajiny. A tak Dávidova nádej skončila.
To už bolo na neho príliš a rozhodol sa svoje trápenie ukončiť. Využil to, že personál nemocnice mu dôveroval a mal voľný prístup k liekom a ukradol ampulku s jedom. Pripravil si smrtiacu dávku. Napísal list na rozlúčku, kde uviedol že príčinou jeho smrti je samovražda. V liste napísal dôvody: „Nemá cenu ďalej žiť. Vždy budem sám. Nič nemá cenu.“
Čakal na noc, kým všetci zaspia aby uskutočnil svoj plán
Boh však s ním mal iné plány.
Večer do jeho izby vošla dievčina, ktorú nikdy pred tým nevidel. Predstavila sa mu, že je Rita a pripravuje sa na prácu zdravotnej sestry. Videla o ňom dokument a chcela ho prísť navštíviť.

Náhodne našla list, ktorý nechal na nočnom stolíku a keď si ho prečítala, zhrozene povedala: „Dávid, to nesmieš urobiť!“

„Prečo nie,“ odpovedal jej „stratil som všetkých priateľov a som v dlhoch.“
Vtedy mu Rita niečo navrhla: „Ak mi sľúbiš, že si nevezmeš život, ja ti pred Bohom sľúbim, že budem tvojim priateľom.“
A svoj sľub aj splnila, pravidelne ho v nemocnici navštevovala, nosila mu jedlo a pomáhala mu pri vybavovaní súdneho procesu so ženou, ktorá ho zrazila. Avšak hoci súd rozhodol, že má Dávidovi vyplatiť veľké odškodné, vyhla sa tomu tým, že začala pracovať na čierno.
Dávid univerzitu nedokončil, začal pracovať v lekárni a splácať svoje dlhy nemocnici.
Prešlo dlhých osem rokov.
V roku 2003 organizácia Kristus pre všetky národy (CfaN) poriadala kampaň v meste Makurdi. Organizátori očakávali, že príde dvestotisícový zástup. 4. októbra 2003 prišiel na kampaň aj Dávid vo viere, že Ježiš ho uzdraví. Po kázaní evanjelia a modlitbe za spasenie sa Reinhard Bonnke ako vždy modlil za chorých. Požiadal všetkých chorých aby si položili ruku na miesto, ktoré potrebuje uzdravenie a začal sa modliť za uzdravenie v mene Ježiš. Dávid si dal ruku na zadnú časť hlavy a uvidel ako na neho zasvietil silný lúč svetla a pocítil ako sa k nemu natiahla neviditeľná ruka z hora, dotkla sa jeho hlavy a niečo z nej odstránila. Pod touto mocou padol na zem.
Jeho bratranec John, ktorý ho videl spadnúť, ale žiadne svetlo nevidel, mu pomohol vstať. Opýtal sa: „Dávid, kto ťa zvalil?“ Dávid chrapľavým hlasom odpovedal: „Ježiš.“
Johnovi padla sánka: „Dávid, ty si niečo povedal?“ Dávid plný vďačnosti opakoval: „Ježiš, uzdravil ma Ježiš.“
John začal kričať: „Boh uzdravil môjho bratranca. Po ôsmich rokoch môže rozprávať.“
Bonnke vyzval všetkých, ktorí prežili uzdravenie, aby prišli na pódium, pozdieľať sa s tým. Dávid s Johnom utekali ku organizátorom aby im povedali, čo sa práve stalo.
Bonnke prehovoril do mikrofónu: „Tento muž, ktorý sa volá David Attah, nemohol osem rokov rozprávať.“
Medzi poslucháčmi nastal rozruch, lebo veľa ľudí v tom meste jeho prípad poznalo.
Bonnke mu dal k ústam mikrofón a povedal: „Počítaj so mnou, Dávid. Povedz jedna!“ Dávid chrapľavým hlasom zopakoval „Jedna“.
„Dva.“ zopakoval: „Dva“
„Tri.“,  „Tri.“
„Štyri.“„Štyri“
Náhle Dávid padol na kolená a začal od vďačnosti plakať.
O niekoľko mesiacov prišiel, spolu so svojou snúbenicou Ritou na ďalšiu kampaň CfaN v Nigérii a už rozprával plynulým hlasom svoj príbeh. Hovoril, že spočiatku rozprával ťažko a rýchlo sa unavil, ale zo dňa na deň bol silnejší, až sa mu reč úplne vrátila.
Dnes, so svojou manželkou Ritou rozpráva všade, čo Ježiš pre neho urobil a jeho príbeh je v Nigérii dobre známy. To je len jeden z tisícov prípadov nadprirodzeného uzdravenia v mene Ježiš. Možno aj to je jedným z mnohých dôvodov, prečo sa za posledných desať rokov na kampaniach CfaN v Nigérii 55 miliónov ľudí rozhodlo pre Ježiša.

(Príbeh z autobiografie Reinharda Bonnke s názvom Living a life of fire)