Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Kde bolo, tam bolo, pred miliardami rokov vznikla živá bunka. Ako sa neživá hmota zoskupovala, náhodne a samovoľne vytvorila prvý samoreplikujúci sa organizmus. Čo tam potom, že aj tá najprimitívnejšia bunka sa dá prirovnať k obrovskej chemickej továrni, dokonca je omnoho zložitejšia ako akákoľvek továreň, ktorú postavili ľudia. Jedno je isté -vznikla náhodne.

Aj takto by som parafrázovala úvod knihy Rieka z raja od známeho propagátora evolúcie profesora Richarda Dawkinsa. Keď som knihu čítala, bola som prekvapená tým, že hoci knihu radia do zoznamu populárno náučných, autor v knihe uvádza dosť málo vedeckých faktov. Knihu by som charakterizovala ako filozofickú úvahu autora, prepletenú objektívnymi vedeckými poznatkami. Hoci autor správne poukazuje na mnohé omyly a nesprávne predpoklady, ktorým ľudia v súvislosti evolúciou veria /napríklad že prostredie vypôsobilo vznik nových génov /, kniha vôbec nie je objektívna. Ako správny demagóg, profesor nepíše nepravdivé vedecké informácie – to by bolo príliš okaté. Ale kniha je plná poloprávd, zamlčaných faktov a zovšeobecnených ničím nepodložených tvrdení. Úplne „najúžasnejšie“ sú však autorove logické uzávery a interpretácia objektívnych faktov. A samozrejme tie objavy v oblasti chémie, molekulárnej biológie, biochémie, genetiky a fyziológie, ktoré by nabúrali svetonázor, ktorý prezentuje čitateľom, autor radšej nespomína.

Ale musím uznať, že profesor Dawkins píše zaujímavo. Je síce pravda, že absolvent gymnázia sa od neho nedozvie veľa nových informácii, ktoré by nebol vedel, lebo fakty, ktoré autor uvádza sú poväčšine úplne základné. V tomto má veľkú výhodu oproti kreacionistom /vedcom, ktorí veria, že život nie je dielom slepej náhody, ale bol stvorený/. Kreacionisti totiž uvádzajú veľké množstvo informácii o stavbe a funkcii bunky, o biochemických reakciách, ktoré v nej prebiehajú, o genetike a fyziológii, ale len veľmi málo filozofických úvah, lebo nechávajú na čitateľa aby si sám vytvoril názor, či je logickejšia viera v slepú náhodu ako pôvodcu života, alebo v inteligentného Stvoriteľa.

Kreacionisti v podstate zastávajú názor, že netreba príliš obhajovať existenciu Stvoriteľa. Stačí len detailne opísať stvorenie a nech dielo samé svedčí o svojom Tvorcovi.

A napriek tomu,že mnohí kreacionisti dokážu zložité veci vysvetliť jednoducho, tých odborných informácii, ktoré v knihách uvádzajú je naozaj veľa a preto ich práce pripomínajú učebnice, alebo vedecké práce a niekedy sa ťažšie čítajú.

Mňa však práve preto práce kreacionistov fascinujú viac, ako filozofické úvahy profesora Dawkinsa.

Rada totiž spoznávam aké procesy prebiehajú v živých organizmoch.

Neviem, či dôvodom popularity Dawkinsa je fakt, že jeho knihy sa ľahko čítajú, alebo je to preto, že svetonázor, ktorý propaguje, ľuďom vyhovuje?

Nech už je dôvod akýkoľvek, v sérii článkov spomeniem niekoľko poloprávd, zamlčaných faktov, ničím nepodložených tvrdení a „logických“ uzáverov, ku ktorým autor vo svojej knihe dospel.