Vitajte pri treťom diele našej ságy o tom, ako sa populárny český tvorca Patrik Kořenář rozhodol poslať Ježišovho brata Jakuba do ríše rozprávok.
Zopakujme si doterajší dej:
1. diel: Patrik tvrdil, že Ježiš nemal súrodencov, lebo Mária bola panna.
2. diel: Prekrútil slová historika Josepha Flavia a vyhlásil, že „brat Ježiša, ktorý bol nazývaný Kristus“ je vlastne len titul pre uctievača Jahveho.
Teraz Patrik vytiahol svoj tretí, finálny tromf.
Historická prezumcia viny
Mýtisti dnes do histórie zavádzajú absurdný trend. Hovorme mu historická prezumcia viny. Akékoľvek svedectvo o Ježišovi je automaticky kresťanský podvrh, kým sa zázračne nedokáže opak.
Lenže skutočná veda funguje presne naopak. Pracuje s prezumciou neviny. Text sa považuje za pravý, kým neexistujú reálne, hmatateľné dôkazy o opaku. Má Patrik takéto dôkazy, alebo len uplatňuje predsudky?
Pred dvetisíc rokmi nemali internet.
Dnes napíšem článok na blog, kliknem na Aktualizovať a stará verzia okamžite zmizne z celého sveta. V staroveku to tak nešlo. Knihy sa prepisovali ručne.
Josephus napísal svoje dielo v Ríme. Odtiaľ sa kópie rozleteli do celého sveta – do Egypta, Malej Ázie, Sýrie či Judska. Predstavte si to ako strom, ktorý sa neustále rozvetvuje, alebo ako mutujúcu DNA. Ak by nejaký kresťanský prepisovač v Alexandrii text upravil, zmena by sa prejavila len na jeho malej halúzke. Ostatné vetvy stromu by ostali čisté. Moderná textová kritika vďaka tomu dokáže presne odhaliť, kedy a kde nejaká zmena nastala.
A viete, čo je najvtipnejšie? Patrik toto všetko veľmi dobre vie. Sám vo videu venoval celých osem minút tomu, aby divákom dokonale a správne vysvetlil, ako táto metóda funguje.
Teória na jednotku, Patrik. Poďme na prax.
Táto pasáž o Jakubovi sa nachádza vo všetkých kompletne zachovaných rukopisoch a prekladoch sveta. Bez výnimky. Vo všetkých vetvách historického stromu. To znamená jediné – veta musela byť priamo v originálnom kmeni, ktorý napísal Josephus Flavius v prvom storočí. Aby to kresťania dokázali sfalšovať, museli by obletieť všetky stredoveké knižnice sveta, prepísať tisíce rukopisov a nenechať po sebe ani stopu. Čo je logicky aj technicky nemožné.
Kde je svätožiara?
Historici majú v rukáve ešte druhú metódu – vnútornú kritiku. Skúmajú, čo sa v texte píše a akým štýlom. Zahrajme sa na hru: „Čo by urobil stredoveký mních?“ Kresťania Jakuba milovali. Volali ho Jakub Spravodlivý. Ak by text falšoval zbožný kresťan, napísal by, že Jakub bol najsvätejší muž, zomrel s modlitbou na perách a anjeli spievali chorály.
Čo však píše Josephus? Nič také. Píše úplne chladne. Žiadna svätožiara. Žiadne chválospevy. Jakub je pre neho len jedno obyčajné meno na zozname obetí. Dokonca ho ani neoznačuje titulom „brat Pána“, ale stroho píše: „brat Ježiša, ktorý bol nazývaný Kristom“.
Flavia nezaujíma kresťanská viera, ale vysoká jeruzalemská politika. Opisuje, ako arogantný veľkňaz Ananos zneužil situáciu a nelegálne Jakuba popravil. Táto poprava však rozzúrila miestnych farizejov, ktorí sa sťažovali rímskemu miestodržiteľovi, a veľkňaz dostal okamžitý vyhadzov. Chápete tú absurditu? Podľa Patrika prišiel stredoveký mních, chcel sfalšovať text o svojom milovanom svätcovi, ale namiesto chvály napísal detailnú politickú reportáž o tom, ako rímsky pohanský miestodržiteľ robil poriadky s jedným arogantným židovským veľkňazom. Tento text je taký svetský a politický, že ho mohol napísať len jediný človek – židovský historik Josephus Flavius, priamy svedok udalostí.
Zhrnutie Patrikovho ťaženia.
V tejto trojdielnej sérii sme videli tri kroky, ktorými sa Patrik snažil vymazať Jakuba z histórie:
Úplne odignoroval sedem nezávislých dobových zdrojov.
Prekrútil jasné slová historika Flavia.
Vymyslel si teóriu o podvrhu, ktorá popiera základy historickej vedy. Tie isté základy, ktoré sám pred divákmi osem minút obhajoval.
Ponúka sa preto jedna fascinujúca otázka. Ako je možné, že taký inteligentný človek, ktorý postavil svoju kariéru na kritickom myslení a odhaľovaní hoaxov, uveril takýmto šialeným a logicky deravým teóriám?
Celá debata | RSS tejto debaty