Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Skôr než odsúdite Američanov za Hirošimu a Nagasaki, predstavte si túto situáciu.
Ste bežná americká rodina. Máte asi dvadsaťročného syna. Pred štyrmi rokmi vašu krajinu zákerne napadlo Japonsko. Vojna sa ťahá, nepriateľovi síce dochádzajú sily, no kvôli svojmu fanatizmu tvrdošijne odmieta kapitulovať.
A zrazu sa objaví nová, mimoriadne ničivá zbraň – taká, ktorá môže vojnu ukončiť, ale zároveň zabije státisíce ľudí. Máte dve možnosti:
1. Spustiť pozemnú operáciu.
Poslať do nej svojho syna a vystaviť ho riziku, že zahynie – alebo ešte horšie, že padne do rúk mimoriadne krutého nepriateľa.
2. Zhodiť ničivú bombu.
Ušetriť život svojho syna, ale za cenu života státisícov civilistov v nepriateľskej krajine.

Ktorú možnosť si vyberiete?

Skúsme sa vrátiť do doby druhej svetovej vojny a pripomenúť si niekoľko faktov.
Vojnu začalo Japonsko, nie USA a preto nevidím dôvod prečo by v tejto vojne mali zbytočne zomierať mladí americkí muži. Nezabúdajme na to, že USA pred druhou svetovou vojnou narozdiel od dneška viedla izolacionistickú politiku, nezapájali sa do vojnových konfliktov, starali sa len o seba. Do vojny ich proti ich vôli zatiahlo Japonsko, keď zbombardovali Pearl Harbour.

Japonci počas druhej svetovej vojny boli extrémne fanatickí bojovníci, ktorí bojovali až do posledného dychu a odmietali kapitulovať. Podobne ako dnešní islamisti, boli ochotní nasadiť svoje životy v samovražedných útokoch, napríklad kamikadze piloti, ktorí zrážali lietadlá s loďami nepriateľa. Bojovali tvrdo, často až do smrti, a mnohí radšej spáchali samovraždu, než aby sa vzdali zajatia. Ich oddanosť cisárovi a krajine bola taká silná, že považovali kapituláciu za hanbu. Podobne ako islamisti, aj Japonci vnímali svoju vojnu ako poslanie a boli vedení silnou ideológiou a náboženskými predstavami o povinnosti a obeti.

Číňania, Kórejci, Filipínci by vám vedeli rozprávať o krutosti Japoncov počas druhej svetovej vojny. Ich armáda bola známa nielen fanatickým odhodlaním, ale aj extrémnym násilím voči civilistom a zajatcom.
Varovanie: Nasledujúci text obsahuje opis drastických a násilných scén, ktoré sú nevhodné pre citlivé povahy.
Japonskí vojaci páchali krutosti rôzneho druhu. Hádzali bábätká do vzduchu a chytali ich na bodáky, mučili zajatcov, pálili ich zaživa a nútili ich bojovať až do smrti. Znásilňovali ženy a často ich po tom zabili. V niektorých regiónoch vyvražďovali celé dediny ako trest za odpor. Najznámejší bol masaker v Čínskom meste Nanking, kde v priebehu šiestich týždňov zavraždili 200-300 tisíc civilistov tak krutým spôsobom, že predčili aj vyčíňanie Mongolských hôrd v Uhorsku.
Jednotka 731 bola tajným vojenským laboratóriom, kde japonská armáda vykonávala biologické a medicínske experimenty na ľuďoch, najmä na zajatcoch z Číny a ďalších okupovaných území. Vojenskí lekári tu obetiam vyrezávali orgány za živa (bez anestézie), aby vedci sledovali ich funkciu v reálnom čase, odstraňovali žalúdky, črevá, pečeň, pľúca. Niekedy ich infikovali chorobou a potom rezali, aby videli, ako sa infekcia šíri. Testovali omrzliny tak, že obetiam ponárali končatiny do ľadovej vody alebo vystavovali mrazu vonku. Po vytvorení omrzlín sledovali postupné odumieranie tkaniva. Potom im odrezávali časti tela bez umŕtvenia. Testovali tu ja rôzne biologické zbrane. Obetiam vpichovali alebo ich nútili inhalovať choroby ako mor, Antrax, Cholera a testovali, ako rýchlo zomrú, ako sa choroba šíri, a aký účinok majú rôzne dávky. Na živých ľuďoch aj testovali účinky granátov, plameňometov, mín, strieľali ich rôznymi kalibrami zbraní do rôznych častí tela. Niektorých upaľovali, dusili alebo varili, aby sledovali reakcie tela. Zajatci zomierali v hrozných bolestiach. Odhaduje sa, že v Jednotke 731 zahynulo priamo 3 000 až 12 000 ľudí len v experimentoch. Celkový počet mŕtvych v dôsledku biologických zbraní vyvinutých touto jednotkou môže byť až 300 000.
Jednotka 731 tiež testovala šírenie chorôb prostredníctvom infikovaných blch a iného hmyzu. Plánovali ich použiť na kontamináciu amerických miest vrátane Los Angeles. Tieto blchy mali spôsobiť epidémie moru, ktoré by vážne ochromili civilné aj vojenské kapacity Spojených štátov.
Testy biologických zbraní prebiehali v okupovanej Číne, kde podľa odhadov zahynulo asi 30 000 ľudí v dôsledku nákazy a experimentov.
Plán zhodenia biologickej bomby na USA však nikdy nebol realizovaný, pretože vojna skončila skôr, než Japonci stihli tieto zbrane použiť. Atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki ukončili konflikt len niekoľko týždňov pred plánovanou operáciou zamoriť americké mestá.

Vrátim sa k morálnej dileme zo začiatku článku. Som matka dvadsaťročného syna (nemusím si to predstavovať, lebo reálne som). Mám sa rozhodnúť, či obetujem život svojho syna a pošlem ho bojovať proti Japoncom, alebo jeho život ušetrím na úkor Japonských civilistov. Ako by ste sa rozhodli vy?