Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Jedným z mužov, ktorý ovplyvnil dejiny reformácie a celého protestantského hnutia viac ako tušíte, bol Ján Hus.

Históriu netvoria len mená, roky, dátumy bitiek či korunovácií. Namiesto nudného memorovania udalostí v chronologickom poradí, si omnoho viac všímam širšie súvislosti, najmä to, aký vplyv zanechali niektoré slávne, či menej známe osobnosti. Nezriedka sa stáva, že niekto, kto sa do učebníc histórie dostal, urobil veľa rozruchu počas svojho života, ale pár desaťročí po jeho smrti po ňom neostal prakticky žiadny vplyv. Ale boli aj ľudia, ktorých mená pozná málokto, ale boli tým najdôležitejším faktorom, prečo došlo k zásadným zvratom v dejinách.

Učebnice dejepisu uzatvárajú kapitolu o Jánovi Husovi dátumom 6.júl 1415, kedy bol Ján Hus upálený a dejiny husitského hnutia bitkou pri Lipanoch v roku 1434, keď dovtedy neporaziteľné husitské hnutie utrpelo porážku z vlastných radov a tým kapitola husitstva v učebniciach dejepisu končí. Ale práveže tým to vôbec neskončilo, ale ten najväčší vplyv mal ešte len o pár desaťročí, či storočí prísť.

Ján Hus

Nebudem písať o Husovi ako o symbole českého národného hnutia, ktorým sa stal v 19.storočí a už vôbec nie ako bojovníka za sociálnu spravodlivosť, ako ho vykresľovali ľavicoví politici. Zameriam sa však na tú stránku jeho života a diela, ktorú sa marxistickí historici snažili zatieniť najviac, hoci na tom mu záležalo predovšetkým– Hus ako predstaviteľ reformačného hnutia.

O mnohých hnutiach, ktoré boli v stredoveku utopené v krvi, veľa nevieme a to, čo máme, sú záznamy prevažne z pera ich nepriateľov, takže ide o nie veľmi dôveryhodné zdroje. Avšak v prípade Jána Husa máme to šťastie, že sa nám od neho zachovalo rozsiahle dielo, medzi ktoré patrí zbierka jeho kázní Postila, osobná korešpondencia a mnohé ďalšie diela. Spolu s vyjadreniami jeho nepriateľov nie je ťažké spoľahlivo zrekonštruovať, akým človekom bol, čo hlásal, za čo bol upálený a prečo sa stal inšpiráciou pre ďalšie generácie. Isté je, že ho ani jeho nepriatelia nemohli obviniť zo žiadnych morálnych pokleskov, ale vyčítali mu kacírstvo a pýchu.

Ako to všetko začalo?

Korene reformačného hnutia nezačínajú Jánom Husom, ale už počas štúdií na Pražskej univerzite sa spolu s ďalšími kolegami dostal ku spisom oxfordského profesora Jána Viklefa.  „Kacírske“ myšlienky sa totiž v tej dobe takmer vždy zrodili v kruhu vzdelancov. Je všeobecne známym faktom, že pred vynájdením kníhtlače boli knihy luxusom. Ján Hus, ako rektor pražskej univerzity, však mal prístup ku rôznym spisom. Kedysi som mala predstavu, že bežný negramotný ľud bol v stredoveku v zajatí povier, bez možnosti počuť kázané Slovo božie. Tento obraz je však neúplný. Koncom stredoveku bolo veľa kazateľov, ktorí v rodnom jazyku oslovovali pospolitý ľud a jedným z nich bol aj Ján Hus. Počas svojho pôsobenia ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke kázal asi 280 kázaní ročne, teda za život asi tritisíc kázní a nebol to ojedinelý jav.

Pokiaľ Hus bojoval len o nápravu cirkvi a kritizoval lakomstvo, smilstvo a iné zjavné hriechy kňazov, mníchov a iných duchovných, nebol až tak tŕňom v oku. Dokonca mal priazeň arcibiskupa aj kráľa. Kazatelia, ktorí bojovali za lepšie mravy u cirkevných predstaviteľov, boli totiž v tej dobe bežní a ani arcibiskup nebol spokojný s kňazmi, ktorí žili v konkubináte.

Problémy nastali, keď Ján Hus napadol piliere učenia rímskokatolíckej cirkvi. Verejne sa hlásil k myšlienkam Viklefa, ktorý bol vyhlásený za kacíra, uctievanie sôch a obrazov nazval modlárstvom, ale jeho osud bol spečatený, keď vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré nazval hriechom svätokupectva. Vtedy už išlo o ohrozenie veľkého biznisu, z ktorého mala príjem aj kráľovská pokladnica a preto sa od neho odvrátil aj samotný kráľ. Stručne vysvetlím, čo bola podstata sporu, keďže predaj odpustkov bola hlavná vec, ktorá vyprovokovala aj o sto rokov neskôr Martina Luthera a nakoniec viedla k reformácii, ktorú sa už nepodarilo násilne potlačiť. Podľa učenia Biblie, odplatou za hriech je smrť a večné zahynutie. Keďže žiaden človek nie je bez hriechu, otázka odpustenia hriechov je otázkou večného života. Predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi túto potrebu odpustenia vyriešili tak, že človek si mohol kúpiť odpustenie svojich hriechov. Avšak Ján Hus (rovnako ako iní reformátori po ňom, vrátane Martina Luthera) hlásal, že Ježiš svojou smrťou niesol trest za hriechy všetkých ľudí, odpustenie je teda zadarmo z milosti. Človek len potrebuje urobiť pokánie, čo znamená oľutovať svoje hriechy, prestať ich páchať a poprosiť Boha o odpustenie.

Nebudem písať o všetkých disciplinárnych trestoch a kliatbach, ktorým Ján Hus čelil, ale keďže sa svojho učenia nevzdal, 6. júla 1415 zhorel na hranici v Kostnici.

Husiti

Protivníci Jána Husa si pravdepodobne mysleli, že vášne a rozhorčenia ľudí sa po čase upokoja a zvyšok násilne potlačia. Avšak prerátali sa. Nakoniec to prerástlo do husitského hnutia . Nechcem sa mu venovať detailne, lebo ide o kontroverzné hnutie, ktoré zasiahlo celý národ a vtiahlo krajinu na niekoľko rokov do vojny. Malo veľa prúdov a neboli medzi nimi len boží bojovníci (v bitke pri Domažliciach sa celá križiacka armáda napriek presile v strachu rozutekala, keď počuli husitov spievať „Kto jsou boží bojovníci“), ale aj lúza, ktorá zneužila situáciu na rabovanie kláštorov. Ale zameriam sa na menej známe hnutie, ktoré nenarobilo veľa rozruchu, ale ich vplyv na dejiny reformácie bol obrovský.

Jednota bratská

V roku 1457 sa z jedného krídla nasledovníkov Jána Husa v Kunvalde sformovala Jednota bratská (50 rokov pred reformáciou Martina Luthera). Hoci oficiálne fungovali nelegálne (v Čechách vládli Habsburgovci, ktorí takéto konfesie netolerovali), v praxi mali slobodu, lebo ich tolerovala panská vrchnosť. V 15.-17. storočí bola väčšina obyvateľov českých zemí protestanti (zástupcovia rôznych smerov husitstva, neskôr luterskej reformácie) a v krajine bola na tie časy nevídaná náboženská sloboda, kedy vrchnosť tolerovala na svojich panstvách všetky konfesie. V polovici 16. storočia počet protestantov v Čechách narástol na asi 90% obyvateľov krajiny a stále viac ľudí sa hlásilo aj k Jednote bratskej (mala asi dvestotisíc členov.) Najznámejším biskupom Jednoty bratskej bol učiteľ národov Ján Amos Komenský. Z ich tlačiarne (ktorá bola utajená v horách) vyšiel aj najpopulárnejší a najlepší preklad Biblie do češtiny, na ktorom niekoľko rokov pracoval tím prekladateľov Jednoty bratskej – takzvaná Biblia kralická. Zaujímavosťou je, že Jednota bratská propagovala vzdelávanie, v každom meste založili školu a zaslúžili sa o vysokú gramotnosť obyvateľov.

Avšak po tragickej bitke na Bielej hore v roku 1620 vydali Habsburgovci nariadenie, na základe ktorého museli všetci protestanti buď opustiť krajinu, alebo konvertovať na katolícku vieru. Historici odhadujú, že České krajiny opustilo asi dvestotisíc ľudí, vrátane mnohých šľachticov, ktorí si radšej zvolili obetovať svoje majetky a spoločenské postavenie, ako vzdať sa svojej viery. Žiaľ, český národ stratil aj elitu národa a aj preto sa nastupujúce obdobie nazýva dobou temna. Komenský však nestrácal nádej a modlil sa, aby pochované semeno jednoty bratskej raz znovu povstalo k životu.

Niektorí protestanti však krajinu neopustili, ale tajne sa naďalej držali svojej viery. Takímito boli aj prívzrženci Jednoty bratskej na Morave, ktorí dokázali fungovať v ilegalite približne 100 rokov, ale kvôli prenasledovaniu pod Habsburským jarmom sa predsa len v roku 1722 rozhodli opustiť krajinu. Nemecký šľachtic Ludwig von Zinzendorf im ponúkol, že ich uchýli na svojom panstve v Hernhute. Ponúkol útočisko nielen utečencom z Moravy, ktorých začali volať Moravskí bratia, ale aj iným prenasledovaným protestantom z mnohých európskych krajín. Kvôli rôznym teologickým skupinám začali mať medzi sebou čoraz väčšie doktrinálne nezhody, až si v zúfalstve uvedomili, že im pomôže iba Boh. Modlili sa o pomoc a zažili to, čo nazvali zostúpením Ducha Svätého, aké zažili Ježišovi učeníci na deň Letníc. Tieto „nové letnice“ priniesli do tejto komunity zjednotenie, obnovenie vzťahov a horlivosť. Následne začali do sveta vysielať stovky misionárov, ktorí zasiahli aj územie severnej a južnej Ameriky, Karibik, ďaleký východ, Rusko (kde založili niekoľko prosperujúcich miest na rieke Volge) a čo je najdôležitejšie, mali zásadný vplyv na Johna Wesleyho.

Habsburgovci urobili rovnakú chybu ako odporcovia Jána Husa. Tak, ako si Husovi nepriatelia mysleli, že ho umlčia jeho upálením, Habsburgovci si mysleli, že prenasledovaním a násilnou rekatolizáciou potlačia reformáciu. To sa im síce v krajinách, v ktorých vládli (vrátane dnešného Slovenska) podarilo, ale zaslúžili sa o jej rozšírenie do celého sveta.

John Wesley a metodisti

Ale poďme späť k Johnovi Wesleymu. Keďže si písal podrobný denník, vieme o jeho živote veľa zaujímavých detailov.

Vďaka prísnej a cieľavedomej výchove jeho zbožných a vzdelaných rodičov, sa z neho stal anglikánsky kňaz, ktorý sa snažil žiť vysoko morálnym životom. Založil skupinu metodistov, ktorí dbali na prísnu zbožnosť, študovali Písmo, venovali sa modlitbe, navštevovali väzňov a chorých, vyhýbali sa hriechom a akýmkoľvek nestriedmostiam.

V roku 1735 sa John Wesley vybral na misijnú cestu do severnej Ameriky, aby priniesol evanjelium Indiánom. Na lodi sa plavil spolu s Moravskými bratmi. Počas plavby sa strhla silná búrka, kedy bola reálna hrozba, že sa loď potopí. Všetci cestujúci a námorníci panikárili, iba Moravskí bratia si zachovali vnútorný pokoj, smelo sa modlili a spievali chválospevy. Vtedy si John uvedomil, že postráda vnútornú silu, akú mali oni a nielen to. Napriek prísnej zbožnosti, vôbec nemal istotu, kam pôjde po smrti. Ako neskôr napísal: „Išiel som obracať Indiánov. Ale kto obráti mňa?“ Jediní na palube, ktorí mali istotu, že sú spasení, boli Moravskí bratia. Preto sa k nim John Wesley po neúspešnej misii v Amerike pripojil, zažil ozajstné obrátenie a prežil, že Kristus odpustil jeho hriechy, oslobodil ho od smrti a získal istotu spasenia. Toto obrátenie sa z náboženstva orientovaného na skutky ku viere v spasenie z milosti priniesli kľúčový zvrat nielen v živote bratov Wesleyovcov, ale v celých cirkevných dejinách. Svojmu bratovi Samulevo napísal, že predtým ani nebol kresťanom, lebo hriech mal nad ním vládu, hoci proti nemu bojoval, ale od momentu obrátenia mu Kristus zadarmo daroval slobodu od hriechu.

Bratia Wesleyovci a ich spolukazateľ George Whitefield v Anglicku rozbehli do tých čias nevídané prebudenie, počas ktorého kázali o božej milosti, ktorá je zadarmo pre každého. Toto kázanie ale bolo sprevádzané aj tvrdým odporom, najmä zo strany anglikánskej cirkvi, preto slúžili prevažne pod holým nebom. Keď Johnovi zakázali kázať úplne všade, postavil sa na hrob svojho otca, ktorý bol oficiálne jeho majetkom a kázal odtiaľ. Neskôr ustanovili ďalších kazateľov, ktorí mali pokračovať v ich práci, až postupne zasiahli celé Anglicko a iné krajiny sveta vrátane USA.

Situácia bola v tých časoch zúfalá – prekvitala prostitúcia, alkoholizmus a mnohé iné sociálne a morálne problémy. Anglikánska cirkev, ktorá vznikla z iných pohnútok ako ostatné protestantské cirkvi (Kráľ Henrich VIII. sa chcel dať rozviesť so svojou manželkou a oženiť sa z milenkou Annou Boleynovou, preto sa oddelil od Rímskej cirkvi. Jeho milenke sa síce podarilo docieliť, že sa stala zákonitou manželkou, ale nakoniec jej dal odseknúť hlavu.), nemala reálny vplyv, ktorý by dokázal zmeniť životný štýl širokých más. Túto zmenu prinieslo až metodistické hnutie.

John Wesley kázal státisícom ľudí, ktorí boli tak dotknutí, že sa odvracali od svojho bezbožného životného štýlu, do Anglicka prišla väčšia ekonomická prosperita a väčšina historikov je presvedčená, že Wesley zachránil krajinu pred krvavou revolúciou, aká čoskoro vypukla vo Francúzsku.

Vplyv metodistov na spoločnosť bol obrovský – zaslúžili sa o zrušenie otroctva, proti ktorému ostro vystupovali nielen metodistickí kazatelia na čele s Johnom Wesleym, ale vplyvní metodistickí politici nakoniec docielili prijatie zákonov, ktoré otroctvo zakázali.

Metodistický kazateľ William Booth spolu so svojou manželkou Katarínou založili Armádu spásy, ktorá pomáha alkoholikom, prostitútkam a iným ľuďom na okraji spoločnosti k návratu do normálneho života. Aktuálny je jeho výrok: „Hlavné nebezpečenstvo, ktorému bude čeliť nasledujúce storočie je, náboženstvo bez Svätého Ducha, kresťanstvo bez Krista, odpustenie bez pokánia, spasenie bez znovuzrodenia, politika bez Boha, nebo bez pekla.“

Letničné hnutie

V roku 1906 v metodistickom zbore na Azusa street v Los Angeles kázal černošský kazateľ z biblickej knihy Skutkov o tom, že dôkazom naplnenia Duchom Svätým bolo to, že učeníci hovorili inými jazykmi. Hoci o tejto skúsenosti hovoril len teoreticky, lebo v tých časoch sa podobné veci nediali, po modlitbe zhromaždenie zažilo to isté, čo Moravskí bratia pred dvesto rokmi. Bol vyliaty Svätý Duch a presne ako je to popísané v Biblii, veriaci začali hovoriť novými jazykmi. Vtedy sa zrodilo najrýchlejšie rastúce hnutie v dejinách kresťanstva – Letničné a neskôr charizmatické hnutie, ktoré za sto rokov narástlo na približne pol miliardy nasledovníkov, najmä v krajinách Latinskej Ameriky, v Číne, Afrike a čiastočne ovplyvnilo takmer všetky kresťanské cirkvi.

Myslím si, že keď Ján Hus pred 600 rokmi odvážne hájil pravdu, vôbec netušil, aký zástup svojich nasledovníkov raz bude mať. Netvrdím, že Moravskí bratia, Metodisti, či Letniční, len nekriticky a bezo zmeny preberali myšlienky Jána Husa, lebo to ani tak nebolo. Ale Ján Hus bol jedným z tých, ktorý prevzal štafetu od Johna Wicklefa, posunul ju ďalej a nasledujúce hnutia išli svojim vlastným vývojom podľa miery poznania pravdy. Všetko to však začalo mužom, ktorý v Kostnici smelo vyhlásil, že „spíše chci volit smrt, než bych zapřel pravdu z Písem.“

Hlavné zdroje:

Ján Hus: Postila

https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_the_Moravian_Church

https://en.wikipedia.org/wiki/John_Wesley

https://en.wikipedia.org/wiki/Pentecostalism