Ľudí, ktorí popierajú existenciu Ježiša, berú historici rovnako „vážne“ ako tých, ktorí tvrdia, že Zem je plochá. Zato internet je plný influencerov, ktorí nás o tom presviedčajú.
Patrik Kořenář natočil video „Jak to bylo s existenci Ježíše“. Jeho heslo je „fakta vítězí“. Fakty si však vyberá veľmi selektívne. A pri interpretovaní faktov, ktoré si vybral, narazil na nejaké problémy. Ako ich geniálne vyriešil, popisujem v prvej časti článku.
Ak sa vám nechce čítať dlhý článok, stručne som to zhrnula v tomto šorte
https://www.youtube.com/shorts/Sf8nAIMDJLw
Jedným z problémov, ktorému musel čeliť, je Lukáš.
Tento autor napísal dve historické knihy – životopis Ježiša (evanjelium podľa Lukáša) a zážitky z ciest apoštola Pavla, ktorých sa sám zúčastnil (Skutky apoštolov). Lukáš je mimoriadne presný v detailoch.
Ako si Patrik Kořenář interpretuje presnosť Lukáša? Jednoducho. Lukáš čerpal z iných diel, najmä z diela židovského historika Josepha Flavia. Keďže Josephus Flavius napísal svoje dielo až po roku 94, evanjelium podľa Lukáša je ešte neskoršieho dáta. V tej dobe už boli všetci očití svedkovia udalostí mŕtvi.
Ja som sa však s takouto odpoveďou neuspokojila a rozhodla som sa preskúmať toho Lukáša podrobnejšie. Zistila som, že hypotéza, že čerpal z Josepha Flavia, má trhliny.

Lukáš spomína aj udalosti, či miesta, o ktorých Josephus Flavius mlčí. V knihe Skutkov píše, že keď Pavol prišiel do Korintu, ostal bývať u manželského páru, ktorí prišli z Itálie potom, ako cisár Klaudius vyhnal Židov z Ríma. O tomto rozhodnutí cisára Klaudia píše aj Suetonius v Životopisoch rímskych cisárov. Stalo sa to okolo roku 49 kvôli neustálym sporom o Krista. Židia, ktorí v Ježiša neuverili, totiž prenasledovali tých, ktorí v Ježiša uverili, čo narúšalo verejný poriadok. Cisár to poriešil tak, že z Ríma všetkých Židov vyhnal. Keby o tom nebol písal aj Suetonius, určite by skeptici tvrdili, že Lukáš si túto udalosť vymyslel. Tvrdili by, že takú významnú udalosť by Žid Josephus Flavius nezamlčal, keby sa naozaj bola stala. Presne tak totiž pristupujú ku všetkému, čo je napísané len v evanjeliách a nikde inde (vraždenie detí v Betleheme a pod.) – tvrdia, že tieto udalosti sa nestali.
Je tu však jeden problém s datovaním. Suetonius napísal svoje Životopisy rímskych cisárov až okolo roku 120. Znamená to, že Lukáš napísal svoje knihy až po roku 120nl? Lenže presne z tohto obdobia už máme zachovaný najstarší papyrusový fragment evanjelia podľa Jána, ktoré bolo napísané až po Lukášovi.

A tým zoznam problémov nekončí. Ak to Lukáš (ktorý podľa Kořenářa isto nebol Lukáš) písal tak neskoro, odkiaľ mal ďalšie informácie, ktoré potvrdila až archeológia v 20. storočí? Je neviem kto boli primátormi jednotlivých Európskych miest pred osemdesiatimi rokmi, ale viem si to vygoogliť. Odkiaľ však tento neznámy autor knihy vedel mená a tituly úradníkov v provinciách, ktoré Pavol navštívil počas jeho misijných ciest? V dielach historikov sa nespomínajú, objavili ich až archeológovia v 20. storočí.
Nebudem vás nudiť dlhým zoznamom príkladov, uvediem len jeden z mnohých. Keď Pavol pôsobil v Korinte, Židia ho predviedli pred súdnu stolicu prokonzula Achaje menom Gallio a obžalovali ho. Prokonzul Gallio sa tým odmietol zaoberať, keďže Pavol nespáchal nijaký zločin a išlo len o ich vnútorné náboženské spory. O tom, že tento rímsky senátor Lucius Junius Gallio Annaeanus bol v rokoch 51 a 52 prokonzulom Achaje sme nič nevedeli až do začiatku 20. storočia, kedy archeológovia objavili nápis v Delfách, kde je popísaná jeho kariéra.
Ako je možné, že autor knihy Skutky apoštolov to vedel?
Patrik Kořenář sa snaží naučiť ľudí myslieť kriticky. Tak som sa nad tým kriticky zamyslela.

Máme dve možnosti. 1. Lukáš bol naozaj spoločníkom Pavla na jeho cestách a písal o veciach, ktoré sám zažil.
2. Lukáš bol prefíkaný podvodník, ktorý si urobil dôkladný historický výskum. Prečítal si dielo židovského historika Josepha Flavia, dielo rímskeho historika Suetonia (ktoré ešte ani nebolo napísané), pocestoval po všetkých rímskych provinciách a urobil si výskum. Keďže to bolo dlho po udalostiach a očití svedkovia už nežili, urobil si výskum v archívoch (zo záhadných dôvodov k nim mal prístup). No a potom si vymyslel postavu Ježiša Nazaretského, ktorého popretkával skutočnými udalosťami.
Zaujímavé, že ku tejto konšpirácii sa prikláňa práve Patrik Kořenář, ktorý tvrdí, že sa venuje vyvracaniu konšpirácií.
A čo vy? Ku ktorej možnosti sa prikláňate? Alebo existuje ešte tretia možnosť? Napíšte mi do komentára.
Problematike sa podrobnejšie venujem v tomto videu
článok som pôvodne publikovala na blog.idnes.cz
Obrázky vytvorila umelá inteligencia (chat GPT)


Ale zaujímalo, zaujímalo. Veď prorokom sa zase... ...
On je teda ten pravý, čo ma niekoho poučovať.... ...
Dobové správy nemáme, kto bol analfabet a kto... ...
Rimania vtedy prenasledovali židov, ktorými... ...
Evanjelisti sa málo zaujímali o jeho pozemský... ...
Celá debata | RSS tejto debaty