Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Tvrdí sa, že konšpiráciám najčastejšie uveria nevzdelaní ľudia. Všimla som si však, že konšpiráciám dokážu aj uveriť vzdelaní a inteligentní ľudia. Je to vtedy, pokiaľ je ich svetonázor tak bigotný, že nepripustia žiadne fakty, ktorý im ich svetonázor spochybnia. Takisto ľudia majú tendenciu veriť tomu, čomu chcú veriť. Príkladom toho druhého je Jozef Banáš, ktorý z Ježiša urobil východného gurua, či Dan Brown a všetci čitatelia, ktorí nekriticky prijímajú “fakty” uvedené v ich románoch.

A veľa učených historikov uverili konšpirácii pokiaľ ide o datovanie toho, kedy boli napísané evanjeliá, ktoré zachytávajú život a učenie Ježiša.

Keď niekomu poviem, že najspoľahlivejší historický záznam o Ježišovi sú evanjeliá, väčšinou sa pousmejú. Vôbec totiž nevedia, čo sú to evanjeliá. Predstavujú si ich ako náboženský spis, ktorý bol napísaný podobne ako Korán, či iné duchovné texty. Niekto mal nejaké zjavenia, ktoré potom spísal. Takýmto spôsobom však boli napísané tie “tajné”, či “stratené” evanjeliá, ktoré sa do Biblie nedostali a kresťania ich odmietali.

Evanjeliá, ktoré sa do Biblie dostali, vznikli úplne iným spôsobom. Ježiš pôsobil verejne a autori evanjelií spísali stručný životopis Ježiša buď ako očitý svedkovia alebo na základe výpovedí očitých svedkov. Preto väčšina historikov evanjeliá považuje za najdôležitejší historický záznam o Ježišovi. V závislosti od svojho svetonázoru sú niektorí z nich skeptickejší v tom, do akej miery evanjeliá hodnoverne zachytili život a skutky Ježiša, ale žiaden seriózny historik tento zdroj nezavrhuje úplne. Napríklad tí, ktorí nepripúšťajú možnosť, že Boh existuje a preto Ježiš mohol robiť zázraky, ich samozrejme odmietnu ako nehistorické, bez ohľadu na množstvo svedectiev, ktoré máme. Nepopierajú však iné udalosti uvedené v evanjeliách.
Otázka kedy boli napísané evanjeliá je predmetom diskusií.

Je to dôležitá otázka, lebo čím neskôr po udalostiach napísali evanjeliá, tým je väčšia šanca vzniku legiend.

Nemeckí filozofi z Tübingenskej školy v 19. Storočí tvrdili, že evanjeliá napísali až v 2. Storočí a najmladšie evanjelium podľa Jána datovali až na koniec 2. Storočia. To je dosť dlhá doba, čo poviete? To je ako keby som dnes písala o Štúrovcoch. Má to však jeden háčik. Tento názor nestál na žiadnych historických záznamoch ani archeologických nálezoch, stál len na filozofických predpokladoch, konkrétne hegeliánskej metafyzike.
Ich metódy výstižne ilustruje postoj, ktorý zaznamenáva táto známa historka.
Rozpráva o tom ako Hegel prednášal svoju filozofiu dejín, keď jeden z jeho poslucháčov, ktorý bol študentom histórie, začal protestovať: „Ale pán profesor, fakty sú iné“.
„Tým horšie pre fakty!“, odpovedal Hegel.
A čo hovoria moderní učenci na názory Tübingenskej školy?
Objavy starých rukopisov ich teóriu úplne vyvrátili. Najstaršie zachované rukopisy evanjelií pochádzajú z prvej polovice 2. storočia, teda historici sa zhodujú v názore že evanjeliá boli napísané už v 1. storočí.
Napriek tomu “apoštolovi” ateizmu Dawkinsovi neprekáža vo svojej knihe odvolávať sa týchto pánov. Vie totiž, že čitatelia jeho kníh si fakty overovať nebudú ale ako v správnej sekte budú slepo opakovať názory svojho gurua. Vo svojej knihe Boží blud Dawkins píše, že „Učení teológovia už v 19. storočí takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí.“ ďalej dodáva, že “ Všetky boli napísané dlho po Ježišovej smrti.“ (1) Tento argument je rovnaký ako keby som napísala, že „učení vedci už v staroveku takmer jednoznačne dokázali že Zem je stredom vesmíru.“
Keďže preukázateľne vieme, že v druhom storočí už boli napísané, čítané a prepisované a citované všetky štyri evanjeliá, logicky z toho vyplýva, že originály museli byť napísané skôr.

Je vedecký konsenzus, že evanjeliá napísali už v 1.storočí. Kedy však presne?

Dá sa to ľahko vydedukovať, pokiaľ si prečítate knihu Skutkov. Táto kniha zachytáva dejiny prvej cirkvi a napísal ju spoločník Pavla na jeho cestách, Lukáš. V druhej časti knihy jej autor Pavlove misijné cesty a kniha má čudný záver, končí totiž Pavlovým príchodom do Ríma. Nespomína požiar v Ríme v roku 64 a následné prenasledovanie kresťanov za vlády Nera. Neopisuje, ako počas tohto prenasledovania dal Nero Pavla sťať a Petra ukrižovať. O týchto udalostiach vieme z iných historických diel, nie z Biblie. Prečo? Najlogickejšie vysvetlenie toho, prečo sa požiar v Ríme a koniec Pavlovho života nespomínajú je ten, že kniha Skutkov už bola v tom čase pravdepodobne dopísaná, čím sa dostávame k dátumu pred rokom 64. Kniha Skutkov je až druhá kniha v poradí. Pred ňou Lukáš napísal evanjelium, takže evanjelium musí byť ešte staršie ako kniha Skutkov.

Prečo teda veľká skupina historikov (nie však drvivá väčšina) sa prikláňa k názoru, že najstaršie Markovo evanjelium bolo napísané po roku 70 n.l. a po ňom boli napísané ostatné knihy?

Keď začnete detailne skúmať ich dôvody, zarazí vás ich argumentácia: V roku 70 padol Jeruzalem a bol zničený chrám a keďže evanjeliá túto udalosť popisujú, museli byť napísané až po roku 70.
Kto však pozná evanjeliá a všetky knihy Novej Zmluvy, musí postrehnúť, že nikde sa nepíše o tom, že Jeruzalem padol a chrám bol zničený. Nikde, ani v jednej knihe Novej zmluvy.…. Ako teda mohli historici dôjsť k takému záveru? Lebo uverili konšpirácii.

Napíšem o tom nabudúce…….
Pokiaľ sa vám nechce čakať na pokračovanie, téme sa venujem v tomto videu.

1. Dawkins, Richard: Boží blud : přináší náboženství útěchu, nebo bolest?, z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová]. Praha : Academia, 2009. s. 114