Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Rímski historici si nezriedka veľmi protirečia. Pokiaľ sa ich správy v podstatných informáciách zhodujú, nie je to vôbec problémom. Veď máme dve protirečivé správy o prechode Hanibala cez Alpy ale z oboch je jasné, že Hanibal cez tie Alpy naozaj prešiel. Ale niekedy hovoria rôzni historici o jednej a tej istej udalosti alebo osobnosti úplne protirečivé správy. Vedeli ste napríklad, že učenci sa nezhodujú v názore akou osobnosťou bol Tibérius? Bol to psychopat, ktorý sa na starosť vyžíval v sexuálnych orgiách a mučení svojich obetí ako ho zobrazuje Suetonius a Tacitus? Alebo prežil dôstojnú starobu ako o ňom píše Seneca, Plinius či Juvenalis? Občas sa stáva že historik protirečí aj sám sebe. Preto je pre učencov skutočným pokladom, keď nájdu dvoje alebo viac nezávislých písomných záznamov, v ktorých je zhoda v základných veciach. V tomto prípade to považujú za nespochybniteľný fakt.

Jedným z takýchto záznamov je správa o prenasledovaní kresťanov cisárom Nerom. V súvisiacom článku som zhrnula, čo o tejto udalosti napísal Tacitus, ale to isté aj keď stručnejšie, píše Suetonius.

Asi okolo roku 120 napísal životopisy prvých dvanástich cisárov. Vo svojom diele Nerov životopis v súvislosti s požiarom v Ríme v roku 64, ktorý podľa Suetonia prikázal založiť Nero, píše: „Trest bol uvalený na kresťanov, skupinu ľudí, oddávajúcich sa novej a hanebnej povere.“ (XVI.2)

Ešte významnejšia zmienka o kresťanoch sa objavuje v jeho diele Životopis Klaudia (XXV,4): „Pretože Židia, podnecovaní Chrestom, robili stále nepokoje, vyhnal ich (Klaudius) z Ríma.“

Väčšina historikov sa zhoduje v názore, že Chrestus je len iná výslovnosť mena Christus, veď aj Tacitus píše o kresťanoch ako o chrestianos.

Správa vyznieva ako keby bol Kristus osobne prítomný v Ríme, ale je jasné že nebol. Suetonius sa pravdepodobne len dopočul že medzi Židmi boli nepokoje kvôli nejakému Kristovi a nevedel, či tam osobne prítomný bol. Táto udalosť je v súlade s biblickým záznamom v knihe Skutkov kde sa píše o tom, že keď Pavol prišiel okolo roku 50 do Korintu: „Tu našiel Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, a jeho manželku Priscilu. Akvila len nedávno prišiel z Itálie, keď Klaudius nariadil, aby sa všetci Židia vysťahovali z Ríma. Šiel teda k ním a keďže boli toho istého remesla (robili totiž stany), zostal u nich a pracovali. Každú sobotu viedol rozpravy v synagóge a presviedčal Židov i Grékov. (Skutky 18/2-4)

Prečo Pavol ostal bývať u Akvilu a Priscily? Ja si myslím, že okrem toho, že mali spoločné remeslo, boli títo manželia aj kresťanmi. Ináč by Pavlovej misijnej práci neboli priaznivo naklonení.

Znamená to, že kresťanstvo preniklo do Ríma pred rokom 54, kedy bol Klaudius zavraždený.

V tejto súvislosti som si všimla jeden fakt. Ľudia, ktorí popierajú Ježišovo vzkriesenie, ale úplne neignorujú historické záznamy, často tvrdia, že kresťanstvo je dielom Pavla. Hovoria, že celý príbeh o Ježišovom vzkriesení si vymyslel a potom to fanaticky šíril ďalej. Aj Dawkins vo svojej knihe Boží blud tvrdí, že zakladateľom kresťanstva bol Pavol. Život a dielo Pavla z Tarzu je totiž dobre známy vďaka množstvu historických záznamov, z ktorých najvýznamnejšie sú Pavlove listy.

Je to veľmi zaujímavý príbeh vzdelaného farizeja, ktorý bol zbehlý nielen v židovských písmach, ale aj iných filozofiách. Navyše bol rímskym občanom, čo bolo v tej dobe veľké privilégium. Okrem toho, že bol vzdelaný, bol vyučený aj v remesle (vyrábal stany), takže môžeme povedať že patril k elite národa. Bol horlivý Žid – farizej a preto prenasledoval kresťanov. Avšak jedného dňa sa z bigótneho prenasledovateľa stal horlivý kresťan a najväčší apoštol svojej doby. Pavol tvrdí, že sa mu zjavil vzkriesený Ježiš. Tí, ktorí popierajú možnosť nadprirodzeného zjavenia tvrdia, že Pavol bol epileptik, ktorý padol z koňa a mal nejakú halucináciu o Ježišovom vzkriesení a potom túto správu horlivo šíril ďalej.  Avšak zabúdajú na jeden fakt – Pavol nebol jediný, ktorý šíril správu o Ježišovom vzkriesení. Hoci máme o Ježišových učeníkoch omnoho menej záznamov ako o Pavlovi, je z nich jasné, že oni tiež hlásali vzkrieseného Ježiša a narozdiel od Pavla, nebolo to len na základe nejakého zjavenia, ale tvrdili, že ho videli a dotýkali sa ho.
A prečo to spomínam v súvislosti so správou Suetonia? Klaudius vyhnal židov z Ríma, pretože tam preniklo kresťanstvo a medzi Židmi nastalo rozdelenie a nepokoje. Klaudius bol zavraždený v roku 54. Ale Pavol prvý krát misijne navštívil Rím až v roku 62.

Kto priniesol správu o Ježišovi do Ríma pred rokom 54? Pavol to určite nebol.

O iných učeníkoch vieme, že väčšina z nich hlásali evanjelium o Ježišovom vzkriesení prevažne Židom, pohanom ho priniesol až Pavol. V Ríme boli nepokoje medzi Židmi. Takže niekto musel priniesť posolstvo evanjelia Židom do Ríma niekoľko rokov pred príchodom Pavla. Teda tvrdenie, že zakladateľom a šíriteľom kresťanstva, vrátane historky o Ježišovom vzkriesení bol jedine Pavol vo svetle historických záznamov neobstojí.