Ježiš prišiel spasiť hriešnikov

Evolucionista Dawkins vo svojej knihe Rieka z raja uvádza, že na vývoj oka stačí približne pol milióna rokov. Je dosť zvláštne, že hoci je celá jeho kniha o DNA, v kapitole o oku nenapísal aké zmeny musia nastať v samotnej DNA, aby vôbec vývoj oka nastal. Asi preto naschvál tieto fakty ututláva, lebo dobre vie, že by mu na vývoj oka nestačili ani desiatky miliárd rokov.

Ako teda môže dôjsť k evolučnému vývoju oka?

Najprv musia vzniknúť gény potrebné na vznik bunky citlivej na svetlo, teda fotobunky. Ak tieto gény vzniknú, otestujú sa pri ďalšom potomstve. Ak sú tieto zmeny v génoch, ináč nazývané aj mutácie, pozitívne, jedinec prežije a dokonca má veľkú výhodu oproti iným. V ďalšej generácii musí nastať ďalšia náhodná zmena – mutácia a ak je pozitívna, zase jedinec a jeho gény spolu s ním prežijú.

Preto nie je veľmi rozumné robiť matematické výpočty tým spôsobom ako ich robí Dawkins. A síce, že automaticky predpokladá, že v každej generácii došlo ku nepatrnej a máličko POZITíVNEJ zmene. Je to presne ten istý postup akým som v predchádzajúcom článku vyrátala za akú dobu si v lotérii zarobím miliardu EUR. Akú mám istotu, že vždy nejakú tú cenu vyhrám? Akú máme istotu, že k nejakej pozitívnej mutácii vôbec dôjde?

Citujem holandského biogenetika Dr. Willema J. Ouweneela, ktorý pracoval na výskume, pri ktorom ožarovali vínne mušky a zisťovali aký vplyv majú mutácie:
„Pre evolucionistov je veľmi dôležité dokázať, že mutácie hrajú dôležitú úlohu pri vzniku nového druhu. Čo je na tom pravdy z pohľadu genetiky ? Všetky mušky, ktoré sa narodili zmutované by v prírode zomreli, lebo mutácie ich poškodili. Sú veľmi škodlivé, obmedzujú ich variabilitu a často sú priamo smrteľné. Podľa mňa sú mutácie pre živý organizmus vždy veľmi škodlivé.“
Nielen pokusy s muškami, ale objektívne pozorovania dokazujú, že mutácie v prírode nevedú k zlepšeniu druhu, ale poškodzujú a oslabujú druh.

Prečo to tak je?

Spomínala som, že jazyk DNA sa skladá z abecedy troch písmen T,A,C,G a trojkombinácia týchto písmenok kóduje jednu aminokyselinu, a niektoré sú štart a stop. Čo sa stane ak jedno písmenko vypadne, alebo pribudne? Nastáva posun a úplne nesprávny výsledok. „Robotníci“ v bunke totiž nemajú inteligenciu ako čitatelia blogu, že pri preklepoch si domyslia správne znenie. Je to podobné ako s počítačovým programom. Čo sa stane ak si náhodne prehodíte nuly a jednotky, alebo nejaké vypustíte? Koľko náhodných chýb naozaj vylepšia počítačový program?

Ale chcela by som aj ja spomenúť nejakú štatistiku ku vývoju oka.

Škoda, že profesor Dawkins nespomenul, ako má vyzerať tá prvá fotobunka.

Predpokladajme, že je to bielkovina zložená z približne tristo aminokyselín. Treba nám k tomu reťazec DNA o približnej dĺžke 900 nukleotidov, teda cca 900 písmenok. /a to ešte nerátam gény, ktoré aktivujú tieto gény, ktoré zabezpečujú napojenie na mozog atď./ Všetkým možných kombinácii poradia nukleotidov v reťazci DNA o dĺžke 900 nukleotidov je 10 ¹¹². To číslo je tak obrovské, že je mimo naše chápanie, je to číslo so 112 nulami. Len na porovnanie – vedci predpokladajú, že vo vesmíre je 10 ⁸⁰ atómov .

Keby na Zemi žilo 10 milárd živočíchov a u každého by prebehla nejaká mutácia a mali by potomstvo každý mesiac, aký čas by bol potrebný na vznik fotobunky?  Keby u každého živočícha náhodne vznikol reťazec DNA o dĺžke 900 nukleotidov, tak sa vám za 4,5 miliardy rokov /toľko predpokladajú, že je vek Zeme/ nestihne vystriedať ani miliontina všetkých možných kombinácií.

A to sme len pri fotobunke. Ale predpokladajme, že by fotobunka vznikla, aká je šanca, že dôjde ku ďalším pozitívnym mutáciám v ďalších generáciách? Šanca, že jedna a tá istá osoba každý týžden opakovane vyhrá prvú cenu v Lotte, Športke, v Keno 10 a iných lotériách je omnoho väčšia ako to, že by za 100 milárd rokov vzniklo vďaka náhodným mutáciám oko.

Preto sa pán demagóg Dawkins problematike DNA a náhodných mutácií pri výpočte času potrebného na vývoj oka radšej vyhol. Evolucionisti radšej argumentujú, že štatistikou sa zaoberať netreba, lebo v prírode máme dôkaz, že oko predsa vzniklo.

To je síce pravda, ale to neznamená, že oko vzniklo tak ako tvrdia oni – vďaka slepej náhode a bez zásahu Stvoriteľa.

Pre tých, ktorých problematika náhodných mutácií a evolúcie zaujíma, odporúčam tento článok

http://www.tlg.estranky.sk/clanky/nahodne-mutacie.html