Po prepuknutí kauzy s Mary Bartalos a kresťanským spoločenstvom Milosť začali padať výzvy, nech sa ozvú bývalí „členovia“ a prehovoria o svojich negatívnych skúsenostiach. Úvodzovky som dala preto, lebo KS Milosť nemá členstvo – bohoslužby sú voľne prístupné komukoľvek a aj táto skutočnosť bola jedným z dôvodov prečo najvyšší súd zamietol registráciu.
Očakávala som, že sa ozve viacero ľudí, veď sama poznám mnohých, ktorí už do KS Milosť nechodia z rôznych dôvodov (nepriali si to rodinní príslušníci, pohádali sa s niekým zo spoločenstva, nesúhlasia s teológiou atď.). Zatiaľ sa však verejne vyjadrila len jedna bývalá „ členka“ Denisa, ktorá dňa 28.4. poskytla rozhovor pre Refresher. Denisa tvrdí, že z domu odišla potom, ako jej otec vybielil účet a keď mu o tom povedala, zbil ju. Na otázku redaktora, či to bola posledná kvapka odpovedala: „Áno.“
O šesť dní neskôr pre Aktuality svoj príbeh doplnila niečím omnoho šokujúcejším – údajným znásilnením, čo prevzali mnohé ďalšie (nielen bulvárne) periodiká.
V časovom období medzi tým ako boli publikované tieto dva rozhovory KS Milosť navštívil redaktor Refresheru, aby o svojej skúsenosti napísal reportáž. Na bohoslužbe sa zoznámil aj s Lukášom, ktorý mu údajne povedal tieto slová: „To dievča hovorí, že mu rodiča vybielili účet, pritom to bolo úplne naopak. Ona zobrala peniaze z účtu im. Je tu dnes aj jej brat, bude hrať na gitare. Chýba mi, že nikto nepíše aj o tej druhej stránke. Prezentuje sa len jeden názor,“
Lukáš ešte netušil, že o pár dní sa prevalí kauza údajného znásilnenia. To by nevyhnutne zlé svetlo na spoločenstvo nevrhalo, veď násilníci sa nájdu medzi ateistami, katolíkmi, evanjelikmi, moslimami….Skutočne znepokojivé je však tvrdenie Denisy, aká by bola reakcia spoločenstva, keby to bola bývala niekomu povedala. V Rozhovore pre Aktuality dňa 4.5. na otázku či o znásilnení niekomu povedala, odpovedala: „Nie, veď oni by ma donútili vziať si ho. Som o tom tak na deväťdesiat percent presvedčená. Ale určite by ho neriešili a určite by som od nich počúvala, že je to moja vina, že som si nemala zobrať sukňu a podobné hlúposti.“
Neviem, či Denisu nejaký chalan znásilnil. Keďže to nikde nenahlásila a nevyšetrovalo sa to, môžem len konštatovať, že je to tvrdenie, ktorému môžem a nemusím veriť. Viem však isto, že klame v tom, aká by bola reakcia spoločenstva. Určite by nevinili obeť, ale páchateľa a kto verí slovám Denisy, robí to len preto, lebo je zaujatý proti KS Milosť. Viem svoje tvrdenie aj dokázať. Pri príležitosti blahorečenia Anny Kolesárovej Daniel Šobr napísal úvahu v ktorej zazneli aj tieto slová: „Mojžišov zákonník jednoznačne konštatuje, že znásilnená žena nenesie vinu a nedopustila sa hriechu. Hrešiacou stranou bol výhradne násilník. S vedomím, že ženy sú spravidla fyzicky slabšie ako muži, Mojžiš hovorí, že obranou ženy je krik o pomoc, ktorý jej môže pomôcť v meste, kde sú ľudia, ktorí sa jej môžu zastať a vyslobodiť ju. No aj keď sa jej nepodarí zabrániť násilníkovi v jeho konaní, zostáva bez viny.
Z psychologického hľadiska je odpor dievčaťa voči násilníkovi prirodzený a správny a rozhodne nebol zodpovedný za smrť Anny Kolesárovej. Zodpovednosť leží v plnej miera na opitom agresorovi. Anna Kolesárová je isto hodná pietnej spomienky jej najbližších a ľudí, ktorí poznajú jej tragický príbeh, no robiť z nej takýmto spôsobom a po toľkých rokoch mučeníčku, ktorá položila život pre vieru, je podľa môjho názoru veľmi nefér voči všetkým ostatným obetiam znásilnenia, ktorých je v tejto hriechom nasiaknutej spoločnosti znepokojujúco veľa.“
Ďalším obvinením, ktoré padlo je, že pastorom ide len o biznis, ktorý sa skrýva za Boha. Kladiem si otázku, prečo teda robia misijnú prácu v chudobných rómskych osadách. To nie je veľmi výhodný biznis model, aj keď v budúcnosti to výhodné byť môže, keďže Rómovia vydávajú svedectvá o tom ako si po svojom obrátení našli prácu a finančne sa pozdvihli.
Dozvedeli sme sa ešte, že máme zakázané čítať knihy, okrem Biblie. Aj túto lož viem vyvrátiť.
Spoločenstvo vydáva časopis LOGOS. V auguste 2021 Martin Vincurský napísal článok s názvom Benefity čítania kníh (a nepíše len o čítaní kresťanských kníh) a v Logose, ktorý vyšiel v novembri 2017 Daniel Šobr píše: „ Venovanie sa zmysluplnej inteligentnej konverzácii s priateľmi je ideálnou príležitosťou na rozvoj myslenia. Naše myslenie je prirodzeným spôsobom konfrontované s myslením iného človeka, učíme sa argumentovať, overovať si svoje názory a predovšetkým budujeme reálne vzťahy s druhými ľuďmi. „Priateľstvá“ na rôznych sociálnych sieťach sa s týmto nedajú vôbec porovnávať, práve naopak, rozvoju nášho myslenia skôr škodia.
Iným vynikajúcim spôsobom rozvoja myslenia je čítanie. Na rozdiel od sledovania audiovizuálnych programov v televízii alebo na internete totiž rozvíja predstavivosť a obohacuje našu slovnú zásobu, a tým aj našu schopnosť myslieť. V dnešnej dobe špeciálne platí, že čítania nie je nikdy dosť,“
Neviem si overiť, či Denisu nejaký chalan znásilnil, ani či ju otec okradol a zbil. Viem však, že klame vo veciach, ktoré si overiť viem.