Kedykoľvek v dejinách prichádzali epidémie, ľudia sa správali rovnako.
Niektorí spočiatku problém popierajú. Pud sebazáchovy mnohých vedie ku robeniu si zásob a opatrnosti, ale v dnešnej dobe sa za to hanbia, lebo to nie je „cool“. V Taliansku pred vyše dvoma mesiacmi progresívci na uliciach objímali Číňanov, aby tým bojovali proti rasizmu.
Keď sa už problém popierať viac nemohol a epidémia mala veľa obetí, ľudia hľadali vinníkov, na ktorých si mohli vyventilovať svoj hnev. V stredoveku počas morových epidémií topili Židov, v Rímskej ríši boli na vine kresťania (nielen v rímskej ríši, redaktor New York Times viní z rozšírenia koronavírusu v USA evanjelikálnych kresťanov, ktorí dopomohli Trumpovi k zvoleniu za prezidenta.
Možno predpokladajú, že keby bol v úrade demokratický kandidát, epidémia by ich obišla).
Ak je úmrtnosť príliš vysoká, tak niektorí prepadnú hedonizmu a chcú si ešte stihnúť poriadne užiť.
Jedna vec ma však zaráža najviac – že ani počas epidémií, kedy sú životy ľudí a ekonomika ohrozené, väčšina ľudí sa nezamýšľa nad tým, či je Boh, či je niečo po smrti a či človek môže nájsť pevný bod v neistých časoch.
Ak ku týmto ľuďom nepatríte, odporúčam toto video.