Vo Francúzku stíhajú jednu lesbičku za šírenie nenávisti. Na sociálnych sieťach sa totiž vyjadrila, že islam je náboženstvom nenávisti a tým urazila náboženské cítenie tejto utláčanej skupiny.
Jej vyjadreniu predchádzalo viacero incidentov, keď kvôli svojej sexuálnej orientácii zažívala šikanu a vyhrážky zo strany niekoľkých členov moslimskej komunity.
Tu je ten príbeh.
Keď som ešte bola staromódna konzervatívne zmýšľajúca, bolo mi jasné na čiu stranu sa postavím. Na stranu obete proti agresorom. Keď holohlavý nácek nadáva žene v hidžábe, som na strane tej ženy, ak žena psychicky týra manžela, som na strane toho muža, pri genocíde Nigérijských kresťanov moslimami som na strane kresťanov, keď černosi v JAR berú majetky bielym farmárom, som na strane farmárov atď.
Lenže v súlade s progresivistickou politikou identity viem, že sa mám postaviť na stranu členov utláčanej skupiny. Ako to však vyhodnotiť v tomto konkrétnom prípade? Dievča je biele a moslimovia sú tmavší, teda ona je utláčateľka. Lenže ona je lesbička utláčaná heterosexuálnou väčšinou. Oni sú však moslimovia, ktorých utláčajú kresťania a ateisti. Keby som aspoň vedela, či ju terorizovali muži, alebo ženy, lebo ak to boli muži,tak je tu ešte faktor utláčajúceho patriarchátu.
Poraďte mi, na čiu stranu sa postaviť.
Žena, lesbička ale biela versus tmaví heterosexuálni moslimovia?
V príručkách neomarxizmu som totiž nenašla, ktorá skupina je v prípade intersekcionality viac utláčaná.