Takmer po každom teroristickom útoku sa média a politici predbiehajú v informovaní verejnosti, že tieto útoky nemajú nič spoločné s islamom.
Tvrdia, že to len pár pomýlených ľudí zneužilo toto mierumilovné náboženstvo. Odborník na islam, Brother Rachid sa pýta, či sú tí novinári odborníci na teológiu, keď vedia posúdiť, čo je, alebo nie je islamský terorizmus. Tvrdí, že úlohou novinárov je informovať, úlohou politikov bojovať proti terorizmu a úlohou teológov je diskutovať, či má terorizmus niečo spoločné s islamom.
Pri poslednom útoku pred Vianocami v Štrasburgu však slovenský denník SME zmenil taktiku – rozhodol sa proti islamofóbii bojovať šírením kresťanofóbie.
Hoci redakcia nezodpovedá za názory blogerov, na hlavnú titulku pravidelne vyberajú články, ktoré sa redakcii zdajú najzaujímavejšie. A v deň útoku sa v tejto rubrike TOP článkov objavil hrozivý text s názvom: „Pozor, tu žijú kresťania“ Hneď som spozornela. Na kresťanov si treba dávať bacha ako na psov vo dvore? Žeby za tým útokom na vianočných trhoch stál nejaký militantný kresťan a novinári sa vytešujú, že konečne nemusia zamlčovať náboženské vierovyznanie páchateľa?
Klikla som teda na článok a vysvitlo, že jednému nahnevanému cyklistovi kresťania prepichli gumy na bicykli. Jeho zlosť chápem, ale prečo sa musel vyzúriť na kresťanoch? Ako vôbec vedel, že to boli kresťania? Lebo na kopci stál dvojkríž (symbol, ktorý je na štátnej vlajke, štátnom znaku aj štátnej pečati), preto to museli byť kresťania. Zároveň som sa z článku dozvedela, že tieto dvojkríže staviame preto, aby sme ľudí varovali, že „Pozor! Tu žijú kresťania.“
Lenže tento zastrašujúci náboženský symbol máme nielen na štátnych symboloch slovenskej republiky, je vystavený v školách, na úradoch, v parlamente, na hrade….. Ako je možné, že nikto proti tomu nebojuje?
Autor zdôrazňoval, že tie pneumatiky určite neprepichli moslimovia ale kresťania. Snažil sa oháňať štatistikou, že v tej oblasti moslimovia nežijú. No neviem, či sa dá ohánať štatistikou. Vo Veľkej Británii sú najrozšírenejšie mená Jack, Oliver, Thomas, Harry…, ale pokiaľ išlo o páchateľov ázijského znásilňovacieho gangu (ázijským ho nazvalo BBC), tak sa volali: Abid Mohammed Saddique, Mohamed Liaquat, Mohamed Sajid, Mohhamed Amin atď.
Predpokladám, že autor musel mať ešte nejaký iný dôkaz o identite páchateľov. Veď keby dôkaz nemal, prísna redakcia SME by mu článok okamžite zmazala za šírenie nenávisti bez dôkazov. Určite páchateľov počul, ako pred útokom na gumy bojovo kričali „Haleluja“ a citovali výroky z ich svätej knihy o svätej vojne proti cyklistom.
Ak chcela redakcia týmto článkom bojovať proti islamofóbii, veľa ľudí pobavili. Ale veľmi oceňujem, že sa konečne dostali na vyššiu úroveň ideologického boja ako je ten ich najobľúbenejší spôsob- zmazávanie nepohodlných článkov či príspevkov a zablokovávanie účtov.
Keďže sa konečne pokúsili aj konštruktívne diskutovať namiesto umlčovania oponentov, je nádej, že si postupne získajú dôveru, ktorú už u mnohých stratili.
Len je otázne či neporušili zákon tým, že znevažujú štátne symboly Slovenskej republiky.
Exmoslim hovorí o „islamofóbii“ versus slobodofóbii
https://tvrdonova.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=701933
Tu je ten kresťanofóbny článok
https://paskuliak.blog.sme.sk/c/497977/pozor-tu-ziju-krestania.html