Kolegyňa nám rozprávala, že jedna turistka sa v Dubaji opaľovala hore bez. Cestovná delegátka ju upozornila, že v tejto krajine je to zakázané. Keďže si ani po upozornení vrchný diel bikín neobliekla, prišla polícia a v putách ju odviedli. Nikto z nás nenadával na netoleranciu dubajskej polície, ale všetci sme sa zhodli na tom, že turistka bola neskutočne drzá a je samozrejmosťou rešpektovať zvyklosti krajiny, ktorú sa chystáme navštíviť. Ak by som zavítala do Saudskej Arábie, po ulici by som šla zahalená od hlavy po päty. Ak by som to rešpektovať nechcela, nešla by som dovolenkovať do moslimskej krajiny.
Ako je možné, že v prípade prisťahovalcov to za samozrejmosť nepovažujeme? Nie je drzosťou, keď prisťahovalci diktujú pravidlá nám? Prečo politikov, ktorí nahlas povedia, že prisťahovalci musia rešpektovať nás a prispôsobiť sa našim pravidlám, vyhlásime za netolerantných xenofóbov, hoci väčšina im potichu tlieska za odvahu? Čo je na tom odvážne hovoriť úplne samozrejmé veci? To je už Európa tak ovplyvnená pseudohumanizmom a falošnou toleranciou, že väčšina politikov sa obáva nahlas povedať úplne normálne pravidlá, s ktorými väčšina súhlasí?