Prečo ľudia veria románom Dana Browna

12. decembra 2013, Mária Tvrdoňová, Nezaradené

Neraz som sa pozastavila nad naivitou niektorých ľudí, ktorí sa odvolávali na knihy Dana Browna a prezentovali jeho tvrdenia ako objektívny fakt. Nechápala som, prečo si neuvedomujú, že jeho romány sú len fikcia, rovnako ako informácie v nich.

Avšak dnes si uvedomujem, že som bola k čitateľom trošku neférová, lebo rovnako naivná som aj ja.

Uvediem konkrétny príklad. Prečítala som niekoľko románov Robina Cooka. Hoci viem, že príbehy jeho kníh sú vymyslené, ale keďže autor je lekár, pasáže v jeho románoch, kde sú uvedené odborné informácie z oblasti medicíny, automaticky považujem za pravdivé. Preto nemôžem čitateľom románov Dana Browna vyčítať, že uveria tvrdeniam, ktoré autor vložil do úst odborníka. Navyše, keď sú polopravdy a úplné lži poprepletané s reálnymi faktami, na čitateľa to pôsobí naozaj dôveryhodne.

Uvediem len dva z mnohých konkrétnych príkladov: Postava údajného experta Teabinga, ktorý vystupuje v románe DaVinciho Kód tvrdí, že cisár Konštantín si zaplatil novú Bibliu, v ktorej boli vynechané evanjeliá, ktoré spomínajú Kristove ľudské vlastnosti a prikrášlili sa tie evanjeliá, ktoré vykresľovali jeho božskosť.

Faktom je však to, že cisár Konštantín nerozhodoval o tom, ktoré evanjeliá sa do Biblie dostanú a máme historické záznamy z diel cirkevných otcov o tom, že už v druhom storočí drvivá väčšina kresťanov uznávala práve tie štyri evanjeliá, ktoré boli neskôr zaradené do Novej Zmluvy.

Prečo kresťanská cirkev v druhom storočí neprikladala rovnakú váhu iným knihám, napríklad evanjeliu podľa Tomáša, či Filipa? Jedným z dôvodov je ten, že mnohé z týchto evanjelií ešte ani neexistovali, lebo boli napísané až v 2.-3. storočí, narozdiel od štyroch známych evanjelií, ktoré boli napísané už v 1. storočí. Chcem sa čitateľa opýtať: Keď neberieme do úvahy duchovný obsah jednotlivých kníh a pozrieme sa len očami historika, ktorý životopis Ježiša je dôveryhodnejší? Ten, ktorý napísali v 1.storočí, alebo ten, čo napísali až o dvesto, či tristo rokov po udalostiach?

Ďalšou nepravdou je, že o tom rozhodoval cisár Konštantín na Nicejskom koncile v roku 325. Nicejský koncil vôbec nerozoberal otázku, ktoré knihy do Biblie patria a ktoré nie. Ak čitateľa podrobne zaujíma čom presne bol tento koncil, odporúčam tento článok http://www.milost.sk/logos/clanok/nemame-krala-iba-cisara-iii

Údajný expert zároveň tvrdí, že na Nicejskom koncile sa odhlasovala božskosť Ježiša Krista a dodáva, že to bolo výsledkom „relatívne tesného hlasovania.“ Viete, aké presne bolo to „relatívne tesné hlasovanie“? Tristo proti dvom! Jedným z dôvodov je ten, že už cirkev v 1. storočí považovala Ježiša za Boha, teda na Nicejskom koncile len formálne potvrdili to, čo bolo už všetkým jasné.

A mohla by som uvádzať ďalšie príklady poloprávd a lží, ktorými sa autor snaží ohúriť čitateľa.

Nevyčítam fanúšikom Dana Browna, že uvedeným nepravdám veria. Len ich chcem upozorniť, že spomínaný autor nemá zábrany robiť špinavú propagandu tým, že vloží lži do úst údajného experta na históriu a tým presvedčí svojich čitateľov, že je to pravda.