Niektorí ľudia tvrdia že Ježiš pravdepodobne nikdy nežil. Tento názor je výsledok ateistickej propagandy z čias socializmu, keď tvrdili, že neexistuje jediný historický záznam o Ježišovi a že evanjeliá sú zbierka mýtov, ktoré sa formovali v čase od 1. storočia p.n.l. až do 3. storočia n.l., kedy bol Nový Zákon napísaný.
Samozrejme že to nie je pravda.
Aké historické záznamy o Ježišovi teda máme?
Nová zmluva
V prvom rade sú to knihy Novej Zmluvy.
Už vidím ako niektorí mávli rukou so slovami: Evanjeliá? Pavlove listy? Veď to sú všetko spisy kresťanov a preto nemôžu byť objektívne.
Opýtam sa inak. Prečo si myslíte že záznamy od nepriateľov kresťanov sú objektívnejšie? Veď o kresťanoch nielen v čase staroveku šírili nepravdivé správy, že robia sexuálne orgie, ľudské obete a podobne.
Prečo by mal niekto, kto Ježiša nenasledoval a nepočúval jeho kázania podať o ňom hodnovernejšiu správu ako jeho učeníci?
Hoci pripúšťam že pochybnosť či nasledovníci Ježiša trošku udalosti neprikrášlili je oprávnená, druhou stranou mince je fakt, že práve oddaní nasledovníci Ježiša by mali mať záujem čo najvernejšie zaznamenať jeho slová a skutky. Otázke nakoľko presne zachytili Ježišove slová som sa čiastočne venovala v jednom z predchádzajúcich blogov.
Ale téma tohto článku je, či Ježiš vôbec žil.
Vieme že Pavol svoje listy napísal asi dvadsať rokov po ukrižovaní a evanjeliá napísali asi štyridsať rokov po ukrižovaní a že v prvej polovici prvého storočia vzniklo hnutie nasledovníkov Ježiša Krista, preto je absurdné tvrdiť že Ježiš nikdy nežil.
Keby jediný záznam o Ježišovi, ktorý máme bolo 27 kníh Novej Zmluvy, tak už len samotný fakt, že v prvom storočí vzniklo kresťanské hnutie a napísali tieto knihy je jasným dôkazom, že Ježiš žil.
Okrem toho kto iný mal písať o Ježišovi ak nie jeho nasledovníci? Veď je normálne že Budhovo učenie šírili Budhovi nasledovníci, Platónove úvahy šírili Platónovi žiaci a Ježišovo učenie Ježišovi učeníci, ktorí s ním tri roky chodili.
Keď to porovnáte s inými osobnosťami staroveku, napríklad Aristotelom, nie je na tom lepšie. Všetko čo o Aristotelovi máme, sú jeho knihy.
A preto 27 kníh Novej Zmluvy by malo byť pre historikov dostatočným dôkazom toho, že Ježiš žil. Socialistickí „historici“ si dobre uvedomovali, že postava, ktorá nikdy nežila si nemôže získať stúpencov hneď po svojom ukrižovaní, ale až po mnohých generáciách a preto písali lži, že knihy Novej Zmluvy boli napísané až v 3. storočí n.l., hoci pravdou je že ich napísali v čase keď ešte žili očití svedkovia Ježišovho pôsobenia.
Ale ako som už spomenula, nie je to jediný historický záznam o Ježišovi, ktorí sa nám zachoval.
Talmud
Keďže Ježiš bol Žid a pôsobil v Judsku, mohli by sme očakávať, že niečo o ňom napíšu aj Židia, ktorí ho neprijali ako Mesiáša.
Najznámejší súbor židovských tradícií je Talmud. Keďže je to zákonník s komentármi, je v ňom málo zmienok o Ježišovi a to väčšinou nepriateľské. Tvrdia, že Ježiš bol previnilcom, ktorý praktikoval mágiu, opovrhoval slovami múdrych a zvádzal ľudí. Neskôr bol spravodlivo odsúdený a zavesený na drevo. Ďalej vymenováva piatich z Ježišových učeníkov.
Je to presne ten istý obraz, ktorý by sme očakávali od Ježišových nepriateľov.
Zaujímavá je zmienka o tom, že Ježiš bol čarodejník, ktorý praktikoval mágiu. To znamená, že ani jeho nepriatelia nepopierali, že robil nadprirodzené skutky. Avšak tým že ho označili za mága, tvrdili, že zdroj jeho moci nebol do Boha ale od diabla, čo je v súlade so správou evanjelií.
Avšak Nový Zákon a Talmud nie sú jediným historickým záznamom o Ježišovi. Správy od antických historikov spomeniem v nasledujúcich článkoch.