V predchádzajúcom blogu som napísala, že archeologické nálezy vyvrátili tvrdenia učencov, ktorí hlásali, že Nový Zákon je zbierka legiend z konca 2.storočia.
Kedy teda boli podľa odborníkov napísané knihy Novej Zmluvy?
To že autorom Pavlových listov je Pavol nepochybuje žiadny nezaujatý historik. Keďže Pavol bol popravený za vlády Nera okolo roku 65, musia byť všetky jeho listy mladšie. Svoje listy pravdepodobne písal koncom 40 rokov a v 50 – rokoch, teda v rozmedzí 20 – 30 rokov po ukrižovaní Ježiša. Opakovane v nich píše, že Ježiš vstal z mŕtvych, takže zmŕtvychvstanie nemôže byť mýtus, ktorý sa do kresťanstva dostal v neskorších generáciách.
Učenci sa však rozchádzajú v datovaní evanjelií. Liberálni historici sa snažia datovať evanjeliá čo najneskôr od udalostí, ktoré opisujú (rovnako ako predstavitelia Tübingenskej školy opäť bez dôkazov) a preto tvrdia, že boli napísané až po roku 70 n.l.
Avšak sú dobré logické dôvody veriť tomu, že boli napísané omnoho skôr.
Kniha Skutkov totiž končí Pavlovym príchodom do Ríma. Vôbec nespomína požiar v Ríme a následné prenasledovanie kresťanov za vlády Nera. Neopisuje ako počas tohto prenasledovania dal Nero Pavla sťať a Petra ukrižovať. Keď som knihu Skutkov čítala prvý krát, bola som sklamaná z toho, že je akási nedokončená. Veď sa predsa patrilo napísať ako Pavol skončil a zaznamenať jeho posledné slová predtým ako bol sťatý, ktoré údajne zneli: „Kážte slovo!“ A stálo za to zaznamenať udalosti, ktoré vošli do učebníc dejepisu. Logický dôvod, prečo sa požiar v Ríme a koniec Pavlovho pôsobenia nespomína je ten, že kniha už bola pravdepodobne dopísaná, čím sa dostávame k dátumu pred rokom 64.
Lukáš však napísal aj evanjelium podľa Lukáša a Kniha Skutkov je až druhá kniha v poradí, takže evanjelium musí byť ešte mladšie ako kniha Skutkov.
Navyše historici predpokladajú, že najstaršie evanjelium je Markovo a Lukáš napísal svoje evanjelium až po Markovi a Matúšovi, teda evanjelium podľa Marka je ešte mladšie.
Ani jedna kniha Nového Zákona nespomína pád Jeruzalema v roku 70 n.l., čo je ďalšia veľmi dôležitá udalosť, ktorý by určite zaznamenali.
Ak evanjeliá napísali na prelome 50 -tych a 60 – tych rokov, máme časový odstup okolo 30 rokov od Ježišovho ukrižovania. Ak by však mali pravdu ultraľavicoví kritici, ktoré ich datujú do obdobia 40 či 50 rokov po Ježišovej smrti, stále je to v porovnaní s inými starovekými dokumentami čerstvý záznam udalostí. Dokonca aj v dnešnej dobe historici neraz zrekonštruujú historické udalosti na základe výpovedí svedkov, hoci sa udiali pred vyše 50 rokmi.
Nedávno som pozerala seriál o amerických vojakoch, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny. Filmové série boli natočené na základe výpovedí týchto starých pánov. Chcete vari spochybniť pravdivosť dokumentu slovami, že ako si títo 70 roční muži mohli pamätať detaily spred 50 rokov? Ja verím, že si ich pamätali úplne presne.
Opäť uvádzam porovnanie evanjelií s inými starovekými dokumentami.
Prvé písomné správy o Budhovi boli napísané 500 rokov po jeho smrti, dovtedy sa šírili ústnym podaním.
Július Caesar zomrel v roku 44. p.n.l. A historik Suetonius o ňom hovorí v rokoch 110 až 120 n.l., teda po 155 až 165 rokoch
Dva najstaršie životopisy Alexandra Macedónskeho napísali Ariánus a Plutarchos viac ako 400 rokov po Alexandrovej smrti.
Prvý Mohamedov životopis napísali 120 rokov po jeho smrti.
Dôležité však je nielen to, kedy boli napísané, ale aj to, či máme svedectvo z prvej ruky.
Ten spomínaný seriál bol preto veľmi historicky presný, lebo ho natočili na základe výpovedí očitých účastníkov bojov.
A čo evanjeliá? Písali ich očití svedkovia Ježišovho pôsobenia respektíve na základe výpovedí očitých svedkov, alebo sú až z tretej či štvrtej ruky? O tom je môj nasledujúci blog.