Náboženské knihy sú súborom myšlienok a etických princípov, ktoré majú všeobecnú platnosť a preto nezáleží na tom, či sa udalosti ktoré popisujú naozaj stali, alebo boli vymyslené.
S horeuvedeným názorom sa stotožní väčšina ľudí.
Možnože to naozaj platí pri Budhizme a mnohých iných náboženstvách, alebo filozofiách. Napríklad nezáleží na tom, že Ezopove bájky sú vymyslené príbehy, dôležité je morálne ponaučenie, ktoré z nich vyplýva.
Kresťanstvo je však výnimkou.
Samozrejme, že hlása aj veľa myšlienok, ktoré majú všeobecnú platnosť, ale výrazne sa odlišuje tým, že kladie dôraz na historickú udalosť, ktorá sa mala udiať na konkrétnom mieste v konkrétnom čase. Dokonca hlása, že spasenie človeka záleží na tom, či tejto udalosti uverí – a tou udalosťou je ukrižovanie a fyzické vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, ktoré sa malo odohrať za vlády cisára Tibéria v Jeruzaleme.
A preto vôbec nie je jedno, či sa tá udalosť naozaj udiala, alebo nie. Opak je pravdou – je to základný pilier kresťanstva a ak sa podarí vyvrátiť vzkriesenie Ježiša, celá kresťanská viera sa zosype.
V čase keď som verila v Boha, ale ešte neverila v Ježiša som si uvedomila, že pokiaľ Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, je naozaj tým pravým Bohom a jeho slová majú väčšiu váhu ako slová všetkých ostatných zakladateľov svetových náboženstiev.
A preto som sa vrhla do skúmania historických dôkazov v prospech Ježišovho vzkriesenia a čítala som aj názory tých, čo to vyvracajú.
O získané poznatky sa podelím v nasledujúcich blogoch.