Moja spolubývajúca na vysokoškolskom internáte raz čítala knihu o vesmíre, ktorá údajne vychádzala z kvantovej mechaniky. Rozplývala sa nad tým, že škoda, že nešla študovať kvantovú fyziku. Z gymnázia si pamätám, že kvantová fyzika bola plná zložitých vzorcov, tak som si tú knihu prelistovala. Zistila som, že v knihe nebol jediný vzorec, len pseudovedecké filozofické úvahy.
Povedala som jej: „Kamarátka moja, kiež by si išla študovať kvantovú mechaniku. Zistila by si, že to nie je prázdne táranie, ale ťažká matematika a odvodzovanie na päť strán, kým sa dopracuješ k výsledku.“
Pri ďalšom rozhovore mi povedala, že ona nadovšetko miluje a hľadá pravdu. Povedala som jej: „Fajn. Ježiš Kristus povedal: Ja som pravda.
Keď hľadáš pravdu, stálo by za to, prečítať si evanjeliá aby si zistila, či náhodou On nie je tá pravda, ktorú hľadáš.“
Odpovedala mi: „Ale ja na to nemám čas.“
Tak som reagovala: „Ak nemáš dve hodiny času na to, aby si si prečítala nejaké evanjelium, ale desiatky hodín na čítanie päťsto stranovej knihy filozofických úvah, netáraj, že naozaj hľadáš pravdu.“
Rovnaký rozhovor som mala s bývalým šéfom, keď sa raz rozplýval nad budhizmom a povedal, že to nie je náboženstvo, ale o hľadaní pravdy.
Povedala som mu podobné slová ako pred niekoľkými rokmi svojej spolubývajúcej: „Ježiš nepovedal, že on má pravdu. Ježiš išiel ešte ďalej a povedal: Ja SOM pravda. Človek, ktorý naozaj hľadá pravdu, nemôže takéto radikálne slová odignorovať. Mal by si si s otvorenou mysľou a srdcom prečítať evanjeliá a posúdiť, či Ježiš nie je náhodou tá pravda, o ktorej tvrdíš, že ju hľadáš.“
Odpovedal mi: „Kresťanstvo? Ani náhodou. Mne viac vyhovuje budhizmus.“
Nielen z týchto príbeh je jasné, že veľa ľudí, ktorí majú kopec rečí o tom ako hľadajú pravdu, v skutočnosti hľadajú len filozofiu ktorá im vyhovuje. Ináč by venovali pozornosť slovám muža, ktorý nielenže povedal:“ Ja som cesta, pravda i život.“, ale to aj dokázal tým, že vstal z mŕtvych.