Evolucionista Dawkins tvrdí, že mutácie vedú k evolúcii a ku vzniku nových druhov a orgánov. V prvej časti som napísala, prečo mutácie nevedú k zlepšeniu druhov. Pretože drvivá väčšina mutácii, nepôsobí zlepšenie druhov. Je to podobné ako keď sa človek, ktorý nie je programátor začne náhodne hrať s počítačovým programom. Aká je šanca, že ten program náhodne vylepší?
Druhá vec, ktorú Dakwkins v súvislosti s mutáciami vôbec nespomína je to, že na to aby nastala maličká zmena v organizme, musí najprv nastať obrovská zmena v génoch. Na postavenie jedného proteínu zvyčajne potrebujete tisícdvesto až dvetisíc „písmen“ DNA a tých možných kombinácií je obrovské množstvo, pričom drvivá väčšina možných kombinácií je nefunkčná.
A tu sú stovky „riadkov textu“, ktorý, podobne ako počítačový program nemôže byť napísaný približne správne, ale rovnako ako pri počítačových programoch môže malá chyba úplne znehodnotiť celý program.
Zopakujem, že na každú miniatúrnu evolučnú zmenu treba tisíce a tisíce NÁHODNE VZNIKNUTÝCH GÉNOV, ktoré MUSIA vypôsobiť, že organizmus bude od začiatku FUNKČNÝ. Nemôžu byť napísané približne správne, alebo skoro správne. Napríklad ak mi nejaká maličká súčiastka motora bude chýbať, celý motor bude nefunkčný, alebo ak v počítačovom programe zameníš iba tri nuly a jednotky, pokazíš tým celý program. Auto nezahynie, ale počká, kým do toho motora súčiastku doplním, počítačový program programátor opraví, ale živočích ZAHYNIE spolu so svojim génmi.
Teda táto pozitívna mutácia musí nastať u jedného jedinca naraz. Ak je správna na 95% ale organizmus znevýhodňuje, jedinec zahynie a nebude mať šancu tých 5% opraviť v ďalšej generácii.
Preto v žiadnej knihe ani Dawkinsa ani iných evolucionistov nenájdete štatistiku, aká je šanca a aký čas je potrebný k vývoju jednotlivých organizmov z pohľadu vzniku génov potrebných ku evolúcii/ a to opakujem že 99% organizmov v prírodnom výbere zahynulo/. Stále argumentujú, že ak máte dostatočne dlhý čas a priestor, možné je všetko. Avšak dostatočne dlhý čas sme nemali, mali sme len 4,5 miliardy rokov a len priestor na našej planéte.
Zakončím posledným príkladom.
Vznik a postupný vývoj nových orgánov, napríklad oka, môžme prirovnať k tomu, ako keby sa mal jedinec, ktorý sa nachádza v Barcelone dostať postupne do Vladivostoku s medzizastávkami v Paríži , Prahe atď.
Barcelona znamená žiadne oko, Paríž predstavuje bunku citlivú na svetlo a každá ďalšia medzizastávka predstavuje mierne zlepšenie oka, až do cieľa – Vladivostoku, ktorý je hotovo vyvinuté oko. Keďže gény sú podľa Dawkinsa nie dielom inteligentného Boha, ale slepej náhody, zdôrazňujem fakt, že jedinec by nemal žiadnu mapu, nevedel by ani na ktorú svetovú stranu by sa mal vybrať. To že sa vybral správne by zistil až keby dorazil na jednotlivé medzizastávky. A na mnohých miestach v úseku medzi Barcelonou a Parížom by boli míny. Takže náhodne by prebiehali mutácie, čo sa dá prirovnať k tomu, že jedinec sa vybral na cestu. Veľa mutácii by boli negatívnych – to sú tí jedinci, ktorí stúpili na mínu. Mnohí by zablúdili – to sú tie neutrálne mutácie, ktoré organizmus ani nezlepšujú ani nepoškodzujú. A mnohí by takmer minuli cieľ – to sú tie mutácie, ktoré sú na 99% totožné s génmi, ktoré by viedli ku vzniku bunky citlivej na svetlo. Predpokladajme, že niekto by sa do Paríža náhodne dostal, bez toho aby po ceste stupil na mínu, teda máme jedinca, ktorý je citlivý na svetlo. Ten jedinec by sa rozmnožil a jeho potomkovia by sa mohli vydať na ďalšiu cestu do Prahy – zase naslepo a zase po mínovom poli. A tak ďalej. Ak vyrátate štatistickú pravdepodobnosť, potrebovali by ste stovky miliárd rokov, kým by sa niekto do toho Vladivostoku dostal, ak by sa tam vôbec niekto dostal.
Viem, že článok nie je vôbec odborný, ale snažila som sa jednoducho vysvetliť, prečo je evolúcia vďaka slepej náhode štatisticky extrémne nepravdepodobná a potrebovali by ste stovky miliárd rokov na vývoju oka, ďalších stovky miliárd rokov na vývoj ucha atď.
Koho zaujíma odbornejší článok s presnými číslami, odporúčam tento článok
http://www.tlg.estranky.sk/clanky/nahodne-mutacie.html