Čo spôsobuje evolúciu? Tlak prostredia? Prírodný výber? Snaha organizmu zdokonaľovať sa? Ani jedna z týchto vecí.
V predchádzajúcich dvoch článkoch som uviedla príklad evolúcie oka.
Oko vám nezačne vznikať preto, že sa pohybujete na slnku, rovnako ako ľuďom nezačnú rásť krídla ak sa presťahujú na stromy, takže tlak prostredia k evolúcii nevedie.
Prírodný výber len vyberá z toho, čo máme ale nič nevytvára a úspešne zlikvidoval 99% druhov, ktoré kedy žili na tejto planéte.
Organizmus sa môže zdokonaľovať len potiaľ, pokiaľ mu to dovolia jeho gény. Napríklad ak budem pravidelne skákať zo stromov, krídla mi síce nenarastú, ale budem šikovná skokanka. Má to však jeden háčik – nijak mi to nezlepší gény a moji potomkovia budú začínať tam, kde som musela začať ja.
Čo teda údajne vedie k evolúcii a ku vzniku nových druhov a orgánov?
NÁHODNÉ MUTÁCIE.
Najprv musia vzniknúť nové gény a ak je tá zmena pozitívna, organizmus prežije.
Čo sú to mutácie? To sú chyby v „programe“ DNA. DNA môžeme prirovnať ku knihe, kde sú napísané inštrukcie ako sa má vytvoriť živý organizmus, ako má vyzerať a fungovať.
Mutácie sú náhodné chyby DNA.
Profesor Dawkins vo svojej knihe Rieka z raja zavádza tým, že nesprávne prirovnáva mutácie ku listom pre šťastie približne tohto znenia: „Odošlite tento list 6 ľuďom a do týždňa vás stretne veľké šťastie, ale ak list zahodíte, postihne vás nešťastie.“ Ako list koluje, prechádza rôznymi mutáciami a po mnohých generáciách už má úplne iné znenie, napríklad sú tam doplnené príbehy ľudí, ktorí list zahodili a zomreli.
Avšak toto prirovnanie je úplne zavádzajúce. Za listom stála inteligencia a list pozmenili ľudia, ktorí textu rozumeli, teda ho prepísali tak aby dával zmysel. Avšak profesor popiera, že pôvodcom informácie v DNA bol inteligentný Stvoriteľ, ale tvrdí, že gény vznikli úplnou náhodou. A mutácie sú chyby, ku ktorým dochádza pri prepise a „pracovníci v bunke“, ktorí kopírujú DNA nerozumejú textu, nerozumejú, že tento gén je pre ruku a tento pre oči. Oni rozumejú len písmenkám T,A,G,C.
Takže lepšie prirovnanie by bolo, že dali by ste niekomu, kto nerozumie po slovensky, napríklad Maďarovi prepisovať slovenskú knihu. Maďar písmenká našej abecedy pozná, ale textu nerozumie. Akoby asi vyzeral slovenský text po tisícoch a tisícoch prepisoch Maďarmi? Koľko z tých textov by bolo lepších ako pôvodné znenie? Mali by tie texty vôbec zmysel? Alebo by sa im čisto náhodne podarilo napísať príbehy ľudí, ktorí list zahodili a postihlo ich nešťastie? A netreba zabúdať na jednu dôležitú vec – že pokiaľ by text bol zlý, kniha by v prírodnom výbere zanikla a nedostala by šancu opraviť sa v ďalšej generácii.
Dawkins sám priznáva, že nemôže nastať mutácia,ktorá organizmus spočiatku znevýhodňuje, ale po pár generáciách ďalších mutácii bude pozitívna. Ak sa má organizmus uchytiť a prežiť, ani jedna mutácia nesmie zhoršovať organizmus.
To znamená, že dáme Maďarom prepisovať slovenský text a každá kópia, ktorá text zhorší, zanikne, hoci stačil len malý krôčik k tomu, aby bol text vylepšený.
Písala som o pokusoch s vínnymi muškami, ktoré ožarovali a pozorovali ako mutovali. ANI JEDNA mutácia nebola pozitívna.
Sám Dawkins v úplne inej súvislosti priznáva, že mutácie, ktoré sa prejavia, sú väčšinou negatívne a uviedol aj príklad, že je omnoho viac spôsobov ako rádio pokaziť, ako je spôsobov jeho vylepšenia. A dokazujú to aj empirické pozorovania.