Hoci som v predchádzajúcich blogoch pána profesora Dawkinsa zkritizovala, za niečo ho chcem v tomto blogu pochváliť. A síce za to, že vyvrátil mýtus, ktorému väčšina ľudí v súvislosti s evolúciou verí. Mnohí si myslia, že tlak prostredia vypôsobí evolučné zmeny. Žirafa sa naťahuje za listami a preto má stále dlhší krk, živočích potrebuje lietať a preto sa mu po mnohých generáciách vyvinú krídla, je výhodné vidieť a preto sa vyvinie oko a podobne.
Táto predstava je úplne nevedecká a vedci ju zavrhujú.
Je pravda, že ak budete pravidelne posilovať, narastú vám väčšie svaly, ale nenarodia sa vám svalnatejší potomkovia.
Citujem pána Dawkinsa:
„Svet sa zapĺňa organizmami, ktoré majú vlastnosti potrebné na to, aby sa stali predkami… Jestvuje prirodzený a veľmi škodlivý spôsob, ako nesprávne pochopiť predchádzajúci odstavec. Zvádza totiž k predstave, že keď predkovia boli úspešní, preniesli v dôsledku toho na svoje potomstvo lepšie gény, než boli tie, ktoré dostali od svojich predkov. Niečo z ich úspechov im „vybrúsilo gény“, preto ich potomkovia tak dobre lietajú, plávajú, získavajú si partnerov. Nesprávne, celkom nesprávne! Gény sa nezlepšujú používaním, gény sa len odovzdávajú – až na náhodné chyby – nezmenené. Úspech nevytvára dobré gény, ale dobré gény prinášajú úspech. Nič z toho, čo jednotlivec po celý svoj život robí, nevplýva na jeho gény. … Každá generácia je filtrom, sitom: dobré gény majú tendenciu prepadnúť týmto sitom do nasledujúcej generácie.“ /str. 18/
Ako teda prebieha evolúcia?
Najprv musia vzniknúť gény a keď sa tie gény v ďalšej generácii prejavia a sú pre organizmus výhodné, jedinec má evolučnú výhodu a v prírodnom výbere sa presadí.
Ako však vznikajú nové gény? Máte iba dve možnosti – náhodné mutácie, alebo inteligentný plán.
Ako vznikli gény pre oko? – Buď náhodnými mutáciami, alebo ich vytvoril inteligentný Stvoriteľ.
Ako vznikli gény pre obličky? – Buď náhodnými mutáciami, alebo ich vytvoril inteligentný Stvoriteľ.
Ako vznikli gény pre dve pohlavia? – Buď náhodnými mutáciami, alebo ich vytvoril inteligentný Stvoriteľ.
A tak ďalej a tak ďalej.
Vedci robili pokusy s vínnymi muškami, či sú bežné pozitívne mutácie. Zistili však pravý opak. Mušky ožarovali a sledovali ku akým mutáciám dochádza. Drvivá väčšina mutácií buď nemá vplyv na organizmus alebo ho znevýhodňuje. Ani jedna mutácia nebola pozitívna.
V učebniciach nájdete jediný prípad pozitívnej mutácie a síce, že pokiaľ ste chudokrvný, nedostanete maláriu.
Prečo teda evolucionisti predpokladajú, že v minulosti ako na bežiacom páse prebiehali pozitívne mutácie, keď objektívne pozorovania dokazujú opak?
Mutáciám sa však budem podrobnejšie venovať v jednom z nasledujúcich článkov.
V tomto článku chcem poukázať na nesprávnu predstavu, že prírodný výber vedie ku vzniku nových druhov.
Opak je pravdou. Prírodný výber vedie k zániku druhov. Ak máme v lese dva druhy zajacov, jeden rýchlejší a druhý pomalší. Tých pomalších predátori po čase zlikvidujú. Koľko druhov sme mali na začiatku? Dva. Koľko druhov nám po uplatnení prírodného výberu ostane? Jeden. Sám Dawkins na strane 22 píše: “ Podľa ďalšieho odhadu tvoria teraz žijúce živočíšne druhy asi 1% druhov, ktoré kedy vôbec žili.“
Je škoda, že pán profesor nepoložil otázku, odkiaľ sa vzali tie miliardy druhov, ktoré žijú dnes a ktoré žili v minulosti, keďže sám nepriamo priznal, že nie je to prírodný výber, ktorý spôsobuje väčšiu a väčšiu variabilitu.
Keďže môžme vylúčiť prírodný výber ako hybnú silu, ktorá vedia k vzniku nových druhov, ostávajú nám iba dve možnosti odkiaľ sa miliardy živočíšnych a rastlinných druhov vzali – náhodné mutácie, alebo inteligentný Stvoriteľ.
Nechám na čitateľa, ktorá varianta je pravdepodobnejšia a logickejšia.