Ako dieťa som veľakrát počula ľudí hovoriť o niekom, kto napríklad ťažko ochorel, tieto slová: „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.“
A keď zomrel niekto mladý a zanechal po sebe siroty, utešovali sa slovami, že to bola Božia vôľa a Pán Boh si toho človeka povolal k sebe.
Hoci som takúto kacírsku myšlienku nikdy nahlas nevyslovila, sama sebe som si však povedala, že ak je toto prejavom božej lásky, tak ja takým bohom milovaná byť nechcem pretože boh nemôže byť dobrý.
Až raz som si pod vplyvom určitých pozitívnych skúseností s kresťanmi otvorila Bibliu a začala čítať aký Ježiš naozaj je.
Čítala som ako natrafil na chromého človeka. Očakávala som, že by tomu človeku mal povedať: „Synu, Pán Boh ťa miluje a preto ťa navštívil týmto krížom. Pokorne nes svoj kríž a Pán Boh ťa naučí pokore a trpezlivosti a láskavo vychová…“
NIE.
Ježiš mu povedal: „Vezmi si svoje lôžko a choď.“ A chromý bol uzdravený.
Ďalej som čítala ako Ježiš stretol pohrebný zástup, kde žena vdova vynášala pochovať svojho jediného syna. Ježiš jej nepovedal: „Žena neplač, bola to Božia vôľa, pán života a smrti si tvojho syna povolal k sebe.“
NIE.
Píše sa, že Ježišovi prišlo ľúto tej ženy a vzkriesil jej syna z mŕtvych.
A na moje prekvapenie, to čo som čítala vo všetkých evanjeliách bol obraz Ježiša, ktorý otvára oči slepým, očisťuje malomocných, uzdravuje chromých, otvára uši hluchým, vyslobodzuje posadnutých a kriesi mŕtvych.
Ježiš sám o sebe povedal, že prišiel na zem preto, aby činil Božiu vôľu.
A keďže nikdy na nikoho nepoložil ruku so slovami: „Buď malomocný,“ alebo „buď slepý“, ale práve naopak, hovoril: „Buď čistí“ alebo slepým očiam povedal: „otvorte sa“, som presvedčená, že choroby nie sú Božia vôľa, ale týmto spôsobom ničí diabol životy ľudí.
Božia vôľa pre každého človeka je zdravie a dlhý život.
Som rada, že Ježiš je ten istý včera, dnes i naveky a neskončil robiť divy a zázraky pred dvetisíc rokmi, ale aj v dnešnej dobe, Ježiš uzdravuje aj z nevyliečiteľných chorôb a oslobodzuje zo závislostí.